Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Osobnosti regiónu Kysuce

Daniš Xaver František

Titul:  Daniš Xaver František
Priezvisko: Daniš Xaver
Meno: František
Profil: katolícky kňaz
Rodninný stav:
Narodený(á): 24.10.1796 Turzovka
Národnosť: slovenská
Bydlisko:
E-mail: -
Ďalšie informácie:

František Xaver Daniš (24.10.1796- 1.4.1849) katolícky kňaz, v rokoch 1840-49 dekan v Čadci, kde v decembri 1848 ubytoval na svojej fare vdcov Slovenského povstania.

 - katolícky kňaz, prekladateľ, člen Slovenského učeného tovarišstva
†1.4.1849

František Xaver Daniš
Narodil sa 23.10.1796 v Banskej Štiavnici. Po skončení teologických štúdií v nitrianskom seminári bol v decembri 1819 vysvätený za kňaza. Jeden rok bol vychovávateľom v rodine baróna Helenbacha, jeden rok v kancelárii generálneho
vikára, 1821 išiel za kaplána do Rovného a od roku 1825 až do svojej predčasnej smrti pôsobil na Kysuciach. Najskôr bol farárom v Zákopčí, potom v rokoch 1833 - 1840 v Turzovke a 1840 - 1849 dekanom v Čadci.

Patril do skupiny posledných bernolákovcov. V jeho srdci pulzoval slovenský duch a láska k materinskému jazyku. Pre dobro veriacich, ale aj ďalších kňazov na Slovensku prekladal kázne, ktoré aj vydal. Jeho kázne boli veľmi vhodnou pastoračnou pomôckou pri vyučovaní náboženských právd, ako aj pri šírení slovenského jazyka medzi pospolitým ľudom. Niekoľko zväzkov sa našlo aj vo farskej knižnici. Jeden zväzok Farnosť Čadca - mesto darovala Kysuckému múzeu v Čadci. V Čadci ho zastihli udalosti roku 1848. Na fare, ktorá bola postavená v roku 1778, prijal Hurbana a Štúra, keď na čele slovenských dobrovoľníkov obsadili Čadcu. Boli predstaviteľmi Národnej rady slovenskej. Okrem decembrových udalostí roku 1848 prenocovala u neho dňa 14.3.1849 slovenská deputácia na čele so spomínanými členmi SNR, ktorá išla do Olomouca odovzdať cisárovi marcové memorandum s požiadavkou slovenskej korunnej krajiny. Daniš verejne agitoval za politický program slovenského povstania. Náhle zomrel 1.4.1849 ranený mŕtvicou. Mal 53 rokov. Pochoval ho bytčiansky dekan Štefan Tvrdý pri kostole sv. Bartolomeja do nového hrobu.

Po revolučných udalostiach nastúpila tvrdá maďarizácia a prenasledovanie tých, ktorý mali podiel na slovenskom povstaní. Je veľmi zaujímavé, prečo nemohol byť hrob označený menom Františka Xavera Daniša. Na jeho hrob položili tabuľu z pieskovca, na ktorej bol latinský nápis v preklade „Hľa leží pastier v strede stáda svojho.“ Pre rodoľubov nebola priaznivá situácia až do vzniku Československej republiky. Vtedy už žilo veľmi málo pamätníkov dekana Daniša. Až v päťdesiatych rokoch minulého storočia označili jeho hrob malým mramorovým krížom, na ktorom bol dnes ťažko čitateľný nápis: „Neznámemu duchovnému pastierovi čadčianskému.“ Tento kríž demontoval Ľubomír Klieštik a dal ho zrenovovať. Po renovácii bude umiestnený na novej náhrobnej doske. Na hrobe bola poškodená pôvodná náhrobná doska s latinským nápisom. Túto prevzalo Kysucké múzeum v Čadci.

Až po 160 - tich rokoch sa tomuto nadšenému národnému buditeľovi dostalo tej cti, že má upravený hrob s pamätnou tabuľou. Označenie Danišovho hrobu má veľký význam pre terajšiu aj budúce generácie.

 autor : ThDr. Emil Floriš, PhD., správca Farského úradu v Čadci