Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Osobnosti regiónu Kysuce

Doc. Mgr. art. Procházka Pavol

Titul: Doc. Mgr. art. Doc. Mgr. art. Procházka Pavol
Priezvisko: Procházka
Meno: Pavol
Profil: skladateľ, dirigent
Rodninný stav:
Narodený(á): 4. 6. 1949
Národnosť: slovenská
Bydlisko:
E-mail: -
Ďalšie informácie:

Zbormajster, dirigent a skladateľ Pavol Procházka študoval na Konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Dlhé roky pôsobil ako dirigent popredných slovenských speváckych zborov Lúčnica, SĽUK a Technik. V rokoch 1985 - 90 bol hlavným zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. Od roku 2007 zastáva túto funkciu v Opere Slovenského národného divadla. Realizoval stovky koncertov po celej Európe, v Južnej Amerike, Afrike i Ázii. Na svojom konte má nemenší počet nahrávok na všetkých druhoch nosičov ako i nahrávok rozhlasových a televíznych. Spolupracoval s poprednými domácimi i svetovými dirigentmi: Claudiom Abbadom, Robertom Benzim, Alainom Lombardom, Ondrejom Lenárdom, Lorinom Maazelom, Liborom Peškom, Ľudovítom Rajterom a mnohými ďalšími.

Ako prvý slovenský dirigent účinkoval v Accademia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme, kde uviedol jedno z najvýznamnejších diel Claudia Monteverdiho Vesprae della Beata Vergine (1993). Zúčastnil sa na festivaloch Musica Contemporanea v Perugii a Bolzane a od roku 1988 každoročne spolupracuje s festivalom Valle d´Itria v Martina Franca v Taliansku. Z množstva ocenení, ktoré získal umelec vo svojej doterajšej kariére s rôznymi telesami spomeňme aspoň víťazstvá so speváckym zborom Technik: Spittal 1975, Arezzo 1978, Tours 1982, Cantonigrós 1983.

Osobitné miesto v umeleckom živote Pavla Procházku patrí jeho pedagogickým aktivitám. Tie boli späté v rokoch 1980 až 1998 s VŠMU v Bratislave, od roku 1997 s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a v rokoch 2004 až 2007 s Univerzitou Konštantína filozofa v Nitre.

Pavol Procházka je všestrannou hudobníckou osobnosťou, ktorej profil dotvára napokon jeho kompozičná činnosť. Dominantný zástoj v nej majú vokálne, resp. vokáno-inštrumentálne formy. Z väčších diel spomeňme hudobnú rozprávku Maruška na objednávku SĽUKu, hudobno-scénickú fresku Legenda potulného tovariša, z novších opusov potom Omšu sv. Martina, Patorále, Stabat mater, Ecce lignum Crucis a Magnificat.

Od roku 1987 je Pavol Procházka umelecký vedúci a dirigent Miešaného speváckeho zboru KYSUCA.

Zbormajster, dirigent a skladateľ Pavol Procházka študoval na Konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Dlhé roky pôsobil ako dirigent popredných slovenských speváckych zborov Lúčnica, SĽUK a Technik. V rokoch 1985 – 90 bol hlavným zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. Od roku 2007 zastáva túto funkciu v Opere Slovenského národného divadla. Realizoval stovky koncertov po celej Európe, v Južnej Amerike, Afrike i Ázii. Na svojom konte má nemenší počet nahrávok na všetkých druhoch nosičov ako i nahrávok rozhlasových a televíznych. Spolupracoval s poprednými domácimi i svetovými dirigentmi: Claudiom Abbadom, Robertom Benzim, Alainom Lombardom, Ondrejom Lenárdom, Lorinom Maazelom, Liborom Peškom, Ľudovítom Rajterom a mnohými ďalšími. Ako prvý slovenský dirigent účinkoval v Accademia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme, kde uviedol jedno z najvýznamnejších diel Claudia Monteverdiho Vesprae della Beata Vergine (1993).  Zúčastnil sa na festivaloch Musica Contemporanea v Perugii a Bolzane a od roku 1988 každoročne spolupracuje s festivalom Valle d´Itria v Martina Franca v Taliansku. Z množstva ocenení, ktoré získal umelec vo svojej doterajšej kariére s rôznymi telesami spomeňme aspoň víťazstvá so speváckym zborom Technik: Spittal 1975, Arezzo 1978, Tours 1982, Cantonigrós 1983.

Osobitné miesto v umeleckom živote Pavla Procházku patrí jeho pedagogickým aktivitám. Tie boli späté v rokoch 1980 až 1998 s VŠMU v Bratislave, od roku 1997 s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a v rokoch 2004 až 2007 s Univerzitou Konštantína filozofa v Nitre.

Pavol Procházka je všestrannou hudobníckou osobnosťou, ktorej profil dotvára napokon jeho kompozičná činnosť. Dominantný zástoj v nej majú vokálne, resp. vokáno-inštrumentálne formy. Z väčších diel spomeňme hudobnú rozprávku Maruška na objednávku SĽUKu, hudobno-scénickú fresku Legenda potulného tovariša, z novších opusov  potom Omšu sv. Martina, Patorále, Stabat mater, Ecce lignum Crucis a Magnificat.