Trhy a neskôr jarmoky boli dôležitou súčasťou života ľudí predošlých storočí. V samých počiatkoch boli trhy výsadou miest udeľovanou kráľom, prípadne neskôr zemepánom.V začiatkoch sa v kráľovských mestách konali výročné výkladné jarmoky štyri krát do roka a týždenné trhy každú nedeľu. V deň sviatkov svätých sa konávali jarmoky a hodový jarmok (kermaš) na sviatok patróna kostola. Týždenné alebo výročné trhy podporovali hospodársky rozvoj stredovekých miest. Umožňovali predať, vymeniť, alebo ináč zhodnotiť prebytky hlavne domácich výrob chovu zvierat a pestovania poľnohospodárskych plodín. Postupne sa trhový sortiment získaval cielenou výrobou tovaru, ktorý mal odbyt a bol potrebný. Trhy boli aj určitým druhom spoločenskej udalosti.
Vybrané historické zaujímavosti
Patróni remeselníckych cechov
Spracovanie a výroba koží :
- Sedlári
- patrón sv. Juraj mučeník , sviatok 24.IV
- patrón sv. Eligius, biskup a zlatník
- Ševci, obuvníci - patróni bratia sv. Krišpín, sv. Krišpinian, sviatok 25.X.
- Garbiari , koželuhovia - patrón sv. Bartolomej apoštol , aviatok 24.VIII.
- Kožušníci - kožuchári, blanári, grznári, kušnieri - patrón sv, Ján Krstiteľ oblečený v kožuchu, sviatok 24.VI.
Cechy, remeselnícke organizácie, živnosti v regióne Kysuce
Výsadou miest danou im pri zakladaní bolo i právo na držanie - prevádzkovanie remesiel. Udelenie trhovo - remeselných výsad mestu umožňovalo usadzovanie remeselníkov , tým rozvoj remesiel a následne i miest. Mestá boli na určitú dobu oslobodené od daní a obyvatelia od platenia mýta.
Židia na Kysuciach
Židia - etnikum, ktorého pôvod bol v izraelských kmeňoch žijúcich od polovice 2. tisícročia pred n.l. na území dnešnej Palestíny. Židia sa na Slovensko dostávajú v prvých storočiach n.l / prvá písomná zmienka o Židoch na Slovensku pochádza z 10 storočia /. Vo väčšom počte sa na Kysuciach začínajú objavovať od konca 18. a začiatku 19. storočia. Prichádzajú hlavne z Poľska a Maďarska a boli to roľníci , remeselníci ale hlavne obchodníci a kupci. Usadzujú sa v mestách , ale i v dedinách ležiacich na obchodných cestách, kde získavajú dominantné postavenie v obchode, pohostinstve (krčmári, hotelieri).
Obživa a stravovanie na Kysuciach
Základom obživy bolo extenzívne poľnohospodárstvo. Obrábanie pôdy sa vykonávalo prielohovým systémom - pôda sa orala troj prípadne štvorzáprahom. V stredoveku sa v rámci Kysúc pestovalo obilie, kapusta, strukoviny, pohanka, jačmeň, proso, zelenina, ďatelina, chmeľ na výrobu piva. Pestovanie niektorých z vyššie uvedených rastlín v dlhšom časovom horizonte potvrdzujú vykopávky na Ľadonhore. V 17. a 18. storočí sa v menšej miere pestovali oziminy hlavne však jarné žito, raž a pohanka a začínajú sa pestovať zemiaky (zemské jablká). Ostatná časť kultivovanej pôdy slúžila na lúky a pasienky.
Hospodárenie na kolibách, salašoch, cholvarkoch
Charakter územia Kysúc nedovoľoval sústrediť poľnohospodársku pôdu v blízkom okolí pevných sídel. Preto pri poľnostiach vo vzdialenejších častiach chotára zriaďovali si väčší gazdovia koliby (cholvarky, salaše - v súčasnosti sa dochovali v lokalite Brízgalky). Boli to dočasne obývateľné hospodárske stavby slúžiace na ustajnenie dobytka (hlavne kravy a ovce), prípadne na prvotné spracovanie surovín vznikajúcich pri chove dobytka v letnom období. Tieto objekty sa nachádzali na miestach kde mali gazdovia pasienky, lúky, prípadne stále role.
Získavanie a príprava pôdy
Prevážnu časť Kysúc pokrývali v minulosti lesy. Pôdu potrebnú pod výstavbu obydlí, na poľnohospodárske účely, pasienky a podobne bolo teda potrebné nejakým spôsobom získať. Technika získavania pôdy bola vyvinutá v rámci dlhého osídľovacieho procesu a v rámci osídľovania regiónu Kysúc už nedoznala podstatnejšie zmeny. Prví osadníci pozemok pod dom i ornú pôdu získavali klčovaním a žiarením lesa . Táto metóda sa uplatňovala v počiatkoch valaského osídľovania, ako aj pri kopaničiarskom doosídľovaní, doznievala pri udržiavaní lúk a pasienkov a znovu ožila pri novšom dočasnom pestovaní poľnohospodárskych plodín v rúbaniskách ešte v prvej polovici 20. storočia.
Historické spory o Kysuce
Horné Kysuce mali nevyužité pasienkové plochy. Príchod Valachov s ich húževnatým a odolným valašským dobytkom umožňoval ich využitie. Tým sa horné Kysuce dostávajú do záujmovej sféry feudálnych panstiev. Majitelia panstiev podporovali osídľovanie hlavne riedko, alebo vôbec neosídlených horných Kysúc. Feudálne panstvá majúce majetky , alebo nachádzajúce sa v blízkosti Kysúc začínajú mať záujem rozšíriť svoje majetky zaberaním pôdy na dovtedy ľudoprázdnom území , osídliť ho a hospodársky využiť.
Pozrite si
Kysucká fotogaléria
Najbližšie podujatia
Video archív
Video: Informácie týkajúce sa Sviatku všetkých svätých
COVID-19: Na Kysuciach pribudlo 83 pozitívne testovaných, je to nový rekord
Vo štvrtok pribudlo 7 nakazených v okrese Čadca
Video: Polícia vypátrala zlodeja bicyklov
Video: 18 ročnú dievčinu z okresu Čadca obvinili zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok

