Obec Divinka bola dlho súčasťou Kysúc – patrila do okresu Kysucké Nové Mesto ešte začiatkom 20. storočia.
1947 - Dr. Pertrovský – Šichman na Veľkom vrchu v Divinke objavil mohutné hradisko, ktoré možno datovať do rímskej doby. Hradisko sa rozprestiera na ploche cca 12 ha je však predpoklad, že celé hradisko i s predpokladanými dreveným hradbami mohlo mať plochu až 100 – 150 ha
1325 - chotár Divinky siahal po Turzovku, Olešnú a Milošovú, čo nasvedčuje tomu že okruh pôsobnosti Divínskeho hradu bol pôvodne rozsiahlejší a hradné územie Divinky zasahovalo skoro celé územie Kysúc
Nálezy svedčia o tom, že severné Slovensko v slovanskom a veľkomoravskom období obýval slovanský kmeň s kmeňovým sídlom v Divinke na Veľkom vrchu. Okrem opevnenia v Divinke sa v blízkom okolí našlo ďalších sedem hradísk z toho istého obdobia postavených vo väčšine na pravej strane váhu, čím vlastne vytvárali opevnenú líniu na hraniciach s Kysucami. Pre územie osídlené týmto kmeňom bolo charakteristická pochovávanie do mohýl. Spálené zvyšky mŕtveho uložili na povrch zeme a zasypali mohylou. Kmeň a jeho územie sa po vzniku Veľkej Moravy stáva jej súčasťou.
Po zániku Veľkomoravskej ríše stáva sa toto územie na určitú dobu samostatným územím, ktoré nebolo pod vplyvom vytvárajúceho sa Uhorského kráľovstva i keď na krátke obdobia sa dostáva pod vplyv Poľského kráľovstva, alebo vznikajúceho českého kráľovstva. Toto územie bolo teda jediným slobodným zvyškom Veľkej Moravy v Karpatskej kotline.
Celé toto územie bolo zrejme už v časoch Veľkej Moravy organizované ako samostatný organizačný celok (župa) so sídlom v Divinke s krajinským i súdnym úradom. Hradisko v Divinke za predpokladu, že jeho veľkosť bola 150 ha by bolo jedno z najväčších v Európe.