Doba broznová 1 500 – 700 pred n.l.
Územie Slovenska sa vÄ�aka rozvoju diaľkového obchodu stáva súÄ�asÅ¥ou vyspelej európskej civilizácie. Niektoré sÃdliská na západnom a východnom Slovensku sa stávajú strediskami Å¡pecializovanej výroby, tovarovej výroby a správnymi a kultovými centrami. SÃdliská mali už urbanistické rieÅ¡enie. Kamenné domy boli stavané v plánovitej ulicovej zástavbe s dláždenými ulicami a dômyselným opevnenÃm - opevnené sÃdlisko v SpiÅ¡skom Å tvrtku pri Poprade, alebo opevnené centrum v Nitrianskom Hrádku
Územie Slovenska sa vÄ�aka rozvoju diaľkového obchodu stáva súÄ�asÅ¥ou vyspelej európskej civilizácie. Niektoré sÃdliská na západnom a východnom Slovensku sa stávajú strediskami Å¡pecializovanej výroby, tovarovej výroby a správnymi a kultovými centrami. SÃdliská mali už urbanistické rieÅ¡enie. Kamenné domy boli stavané v plánovitej ulicovej zástavbe s dláždenými ulicami a dômyselným opevnenÃm - opevnené sÃdlisko v SpiÅ¡skom Å tvrtku pri Poprade, alebo opevnené centrum v Nitrianskom Hrádku
Doba bronzová je delená na :
Ľud lužickej kultúry sa venoval poľnohospodárstvu a chovu dobytka a ovládal základy metalurgie, �o malo vplyv na �alšà vývoj spolo�nosti. Vyrábali sa nástroje a šperky y bronzu. Budovali sa opevnené hradiská, �o už si vyžadovalo dobrú organizáciu a úsilie.
Ľud lužickej kultúry svojich mÅ•tvych spaľoval a pochovával na popolnicových poliach. Zmeny spoloÄ�nosti ako i vonkajÅ¡ie hrozby si vynútili stavbu hradÃsk na chránených miestach. SÃdliská sú situované do tesnej blÃzkosti vodných tokov, ale aj na svahoch a úpätiach vysokých vrchov. PoÄ�et nálezÃsk a nálezov svedÄ�à o silnej komunite, ktorá tieto hradiská budovala.
KYSUCE v dobre bronzovej
Na Kysuce prenikol ľud lužickej kultúry v obdobà mladÅ¡ej doby bronzovej. Nálezy sú známe z katastrov 3 obcà kde bolo, odkrytých 8 nálezÃsk.
Ľud tejto kultúry prenikal na územie Kysúc cez Kysuckú bránu a svoje osÃdlenia budoval v dvoch oblastiach a to vo VadiÄ�ovskej doline a Radoli. PriÅ¡lo k expanzii na pravý breh Kysuce k Dubiu a na sever k Ochodnici, kde je dokladované sÃdlisko lužickej kultúry ( sliezsky stupeň ) V oblasti Kysúc prevládajú nálezy z tejto doby :
- starÅ¡iu dobu bronzovú 1 500 – 1 200 pred n.l.
- stredná doba bronzová 1 200 – 1 000 pre n.l.
- mladÅ¡ia dboba bronzová 1 000 – 900 pred n.l.
- neskorá doba bronzová 900 – 700 pred n.l.
Ľud lužickej kultúry sa venoval poľnohospodárstvu a chovu dobytka a ovládal základy metalurgie, �o malo vplyv na �alšà vývoj spolo�nosti. Vyrábali sa nástroje a šperky y bronzu. Budovali sa opevnené hradiská, �o už si vyžadovalo dobrú organizáciu a úsilie.
Ľud lužickej kultúry svojich mÅ•tvych spaľoval a pochovával na popolnicových poliach. Zmeny spoloÄ�nosti ako i vonkajÅ¡ie hrozby si vynútili stavbu hradÃsk na chránených miestach. SÃdliská sú situované do tesnej blÃzkosti vodných tokov, ale aj na svahoch a úpätiach vysokých vrchov. PoÄ�et nálezÃsk a nálezov svedÄ�à o silnej komunite, ktorá tieto hradiská budovala.
KYSUCE v dobre bronzovej
Na Kysuce prenikol ľud lužickej kultúry v obdobà mladÅ¡ej doby bronzovej. Nálezy sú známe z katastrov 3 obcà kde bolo, odkrytých 8 nálezÃsk.
Ľud tejto kultúry prenikal na územie Kysúc cez Kysuckú bránu a svoje osÃdlenia budoval v dvoch oblastiach a to vo VadiÄ�ovskej doline a Radoli. PriÅ¡lo k expanzii na pravý breh Kysuce k Dubiu a na sever k Ochodnici, kde je dokladované sÃdlisko lužickej kultúry ( sliezsky stupeň ) V oblasti Kysúc prevládajú nálezy z tejto doby :
- najsevernejšie nálezisko je v Ochodnici v lokalite Na vŕšku
- najzápadnejšie je Dubie
- dôležitým centrom bol Horný VadiÄ�ov – komplex pozostávajúci sÃdliska a pohrebiska
- Ä�alÅ¡Ãm dôležitým centrom bola Radoľa – Koscelisko, kde sa na terase Kosceliska pochovávalo približne 200 rokov, plocha hradiska i rozsah pohrebiska vyplývali z pomerne hustého sÃdliskového osÃdlenia.
- Ä�alÅ¡ie sÃdlisko je dokladované v OÅ¡kerde, v chotári Kysuckého Nového Mesta.
- archeologické nálezy sú známe i z VadiÄ�ova – vrch Ľadonhora
- v Lopušných Pažitiach nálezy bronzových predmetov a v Košariskách �repy z tohto obdobia
- v neskoršej dobe bronzovej vzniklo hradisko na Malom Vretene
