Píly - technické stavby na vodný pohon, ktoré bývali často súčasťou mlynov. Píly boli jednoduché stavby väčšinou stĺpovej konštrukcie, kde horná časť - pílnica bývala zvisle obitá doskami, krytá bola dlhou sedlovou strechou pokrytou šindľom, alebo na spád zoradenými doskami.
V pílnici sa nachádzal vozík s mechanizmom na posun rezaného kláta a stojan , v ktorom sa zvisle pohyboval rám s jedným pílovým listom , ktorý umožňoval len jeden pozdľžny rez. Rám s pílovým listom bol dávaný do pohybu pomocou pastorka cez dômyselný prevod.
Stroj bol poháňaný vodným kolesom na hornú vodu. Na prívod vody slúžilo vodné dielo kde sa využívalo terénne prevýšenie. Pomocou hatí zachytávalo vodu a viedlo ju niekedy i niekoľko stometrovými jarkom, ktorý prechádzal do dreveného žľabu ústiaceho nad mlynské koleso , ktorého korce voda napĺňala a koleso roztáčala. Voda padala do raštubne odkiaľ bola znova jarkom odvádzaná do potoka. Chod náhonového kolesa sa zastavoval prepúšťaním vody v dne žľabu pomocou šíbra.
Hnacie koleso ale i vratné koleso (umožňujúce využitie vodnej energie pri spätnom pohybe klátu), boli umiestnené v kamennej murovanej raštubni. Podlaha pílnice bola na koloch , alebo kamenných stĺpoch / platniach - pieckach /. Strojné zariadenie bolo celodrevené a nachádzalo sa v podpílnici.
V druhej polovici 19. stor. jednoduché píly s jedným pílovým listom začínali byť doplnené novým typom zariadenia - gátrom, kde už bolo možné upevniť viac pílových listov. Stavebné a konštrukčné prevedenie píly sa nemenilo, upravovala sa len vodná časť zariadenia pretože gáter si vyžadoval na svoju prevádzku väčší prívod vody.
V druhej polovici 19. stor. sa začínajú používať kovové časti v hnacích a prevodových častiach píly čím sa predlžovala životnosť a zvyšovala výkonnosť píl.
na fotografii (Mlyn a píla z Klubiny nachádzajúci sa v areály Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke)- foto: SH