BRATISLAVA 20. mája (WEBNOVINY) - Život na Zemi začal podľa všetkého vznikať už pred 4,4 miliardami rokov, teda o stovky miliónov rokov skôr, ako vedci doteraz považovali za možné. Vyplýva to zo štúdie Stephena Mojzsisa a Olega Abramova z Univerzity v americkom Colorade. Až doteraz sa vedci domnievali, že takzvané Late Heavy Bombardment (veľké bombardovanie) nemohli prežiť žiadne formy života. V období trvajúcom 100 miliónov rokov zasahovali Zem meteority, ktoré vyhĺbili krátery veľkosti Thajska a Francúzska, a podľa štúdie sa na našu planétu zosypalo okolo 200 biliard ton kozmických kameňov.

Horúčava vytváraná neúprosným a vytrvalým bombardovaním bola dostatočne intenzívna na roztopenie veľkej časti zemského povrchu, čím sa Zem stala neobývateľnou aj pre primitívne formy života, ktoré prosperovali vo vysokých teplotách. Toto tradičné zmýšľanie podporil aj fakt, že najstaršie odhalené stopy života sa doteraz objavili krátko po mimozemskom útoku, ktorý vyvrcholil pred 3,9 milióna rokov. Mikroskopické formy života staré 3,5 milióna rokov, nájdené vo fosíliách, a geochemické stopy vedú k primitívnejším organizmom 300-tisíc rokov predtým. Obaja vedci však argumentujú, že raná Zem po tom všetkom nebola príliš horúca. Mnohé formy života, ktoré vznikli skôr, mohli podľa ich štúdie bombardovanie prežiť.

Pri výskume použili číselné modely dosahu vznikajúcej horúčavy na zemskú kôru a zistili, že nie viac ako 37 percent povrchu planéty sa stalo sterilným a len 10 percent dosiahlo teplotu nad 500 stupňov Celzia. To je veľmi veľa, ale väčšina Zeme bola dosť chladná na to, aby sa tam prispôsobili rozdielne druhy mikróbov schopné zniesť teplotu od 20 do 50 a cez bod varu do 110 stupňov Celzia. Niektoré mikróby tiež dokázali žiť niekoľko kilometrov pod zemským povrchom, teda omnoho viac, ako niektoré jednoduché formy života dnes, zdôrazňuje štúdia zverejnená v časopise Nature.

SITA_AFP