BRATISLAVA 28. septembra (WEBNOVINY) - Vláda chce naplniť ohlásený zámer konsolidovať v budúcom roku verejné financie. Potvrdil to v pondelok štátny tajomník rezortu financií Peter Kažimír, podľa ktorého je cieľom hospodárenia vlády znížiť v budúcom roku deficit verejných financií z tohtoročných zhruba 6,3 % hrubého domáceho produktu na 5,5 % výkonu ekonomiky. Prvé zverejnené údaje o návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu pritom hovoria o medziročnom náraste celkových výdavkov ministerstiev a orgánov štátnej správy o takmer 2,2 mld. eur.Ako ďalej uviedol Peter Kažimír počas vystúpenia na konferencii venovanej dopadom hospodárskej krízy, v roku 2011 by mal deficit verejných financií postupne klesnúť na 4,2 % hrubého domáceho produktu. O rok neskôr by už Slovensko malo opäť plniť maastrichtské kritérium, ktoré hovorí o deficite neprekračujúcom 3 % výkonu ekonomiky.
Ministerstvá a ďalšie orgány štátnej správy by si mali v budúcom roku rozdeliť na výdavkoch spolu 16,277 mld. eur. Vyplýva to z návrhu výdavkov kapitol štátneho rozpočtu na roky 2010 až 2012, s ktorým na pondelňajšie rokovanie tripartity išiel minister financií Ján Počiatek. Takéto rozdelenie výdavkov by pritom znamenalo oproti tohtoročnému parlamentom schválenému rozpočtu nárast celkových výdavkov štátu o takmer 2,2 mld. eur. Rovnako by to znamenalo výdavky vyššie o takmer 1,5 mld. eur, ako na rok 2010 predpokladal trojročný rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011. Medziročné znižovanie výdavkov tak rezort financií podľa tohto návrhu naprojektoval až pre novú vládu na roky 2011 a 2012, kedy by celkové výdavky mali predstavovať 16,154 mld. eur, resp. 16,047 mld. eur.
Verejnú diskusiu venovanú dopadom hospodárskej krízy pripravilo občianske združenie Progresívne fórum v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung. Cieľom konferencie bolo popísať súčasný stav ekonomiky, ako aj zhodnotiť efektivitu protikrízových balíčkov a stimulačných opatrení. Rovnako sa vystupujúci venovali stavu verejných financií, výhodám a nevýhodám zavedenia eura, či aktuálnym sociálnym dôsledkom krízy. Diskutujúci sa nevyhli ani problému budúceho celkového smerovania, zamerania a štruktúry slovenskej aj svetovej ekonomiky.
SITA