OSLO 9. októbra (WEBNOVINY) - Nobelova cena za mier za rok 2009 poputuje do rúk úradujúceho amerického prezidenta Baracka Obamu. Vo viac ako storoÄ�nej histórii udeľovania ceny sa vÅ¡ak vyskytlo iba málo prÃpadov, keÄ� prestÞne ocenenie zÃskal lÃder, ktorý v danom momente pôsobil vo svojom úrade. Obamovi sa to podarilo ani nie po roku od nástupu do funkcie, nikto to nezvládol skôr. Obama je zároveň tretÃm úradujúcim americkým prezidentom, ktorý ocenenie zÃskal, po Theodorovi Rooseveltovi a Woodrowovi Wilsonovi. Agentúra SITA prináša prehľad lÃdrov, ktorà podobne ako Obama zÃskali Nobelovu cenu za mier v Ä�ase výkonu svojej funkcie. 1906
Theodore Roosevelt, vtedajšà americký prezident, ktorý cenu zÃskal za prÃnos k ukonÄ�eniu vojny medzi Ruskom a Japonskom. V tom Ä�ase bol v prezidentskom úrade Å¡iesty rok.
1919
Thomas Woodrow Wilson, v tom �ase americký prezident. Komisia ho ocenila za prácu pri vytváranà mierovej Versaillskej zmluvy, ktorá ur�ila povojnové usporiadanie sveta. Wlilson taktiež rozhodujúcim spôsobom prispel k založeniu Spolo�nosti národov, predchodkyni dnešnej Organizácie Spojených národov. Wilson bol vtedy v prezidentskom kresle šiesty rok.
1926
Aristide Briand, v tom Ä�ase francúzsky premiér. Cenu zÃskal za Locarnskú zmluvu z roku 1925, ktorá upravila spoloÄ�né povojnové hranice medzi Nemeckom, Francúzskom a Belgickom. V Ä�ase udelenia ceny vykonával súÄ�asne funkciu predsedu vlády aj ministra zahraniÄ�ných vecÃ.
1971
Willy Brandt, vtedajšà kancelár západného Nemecka. Cenu mu udelili za tzv. východnú politiku, teda za snahu o zblÞenie s východným Nemeckom. Celý proces vyvrcholil až o takmer 20 rokov pádom BerlÃnskeho múra a zjednotenÃm Nemcka.
1978
Cenu si rozdelili vtedajšà egyptský prezident Anwar as-Sádát a izraelský premiér Menachem Begin za dohodu z Camp Davidu, ktorá mala viesÅ¥ k mieru na BlÃzkom východe. Jej iniciátorom bol vtedajšà americký prezident Jimmy Carter, laureát ceny za mier z roku 2002.
1987
Vtedajšà kostarický prezident Oscar Arias Sanchéz zÃskal cenu za prÃnos pri ukonÄ�enà obÄ�ianskych vojen pretrvávajúcich v niekoľkých krajinách strednej Ameriky v 70. a 80. rokoch 20. storoÄ�ia.
1990
Posledný prezident vtedajÅ¡ieho Sovietskeho zväzu Michail GorbaÄ�ov zÃskal cenu za reformy v rámci krajiny, ktoré nakoniec viedli k pádu BerlÃnskeho múru. Rok po tom, ako mu cenu udelili, sa Sovietsky zväz stal definitÃvne minulosÅ¥ou.
1993
Frederik de Klerk, vtedajšà prezident Juhoafrickej republiky, ktorý sa pri�inil o pád apartheidu a prepustenie uväzneného Nelsona Mandelu, dostal cenu spolo�ne s Mandelom.
1994
Vtedajšà izraelský premiér Jicchak Rabin, izraelský minister zahrani�ných vecà Šimon Peres a predseda
PalestÃnskej samosprávy Jásir Arafat zÃskali cenu za opätovné úsilie nastoliÅ¥ mier na BlÃzkom východe.
2000
Vtedajšà juhokórejský prezident Kim Tä-džung zÃskal ocenenie za usporiadanie prvého summitu medzi Južnou a Severnou Kóreou, kde sa stretol s Kimom ÄŒong-ilom. Kim pôsobil vo funkcii prezidenta tretà rok.
2009
Americký prezident Barack Obama zÃskal cenu za jeho diplomatické úsilie a prÃnos k svetovému mieru
SITA
