BRATISLAVA 9. októbra (SITA) - Jupiterov mesiac Európa by mohlo byÅ¥ jedno z najvhodnejÅ¡Ãch vesmÃrnych telies pre život mimo naÅ¡ej atmosféry. Veľký oceán, ktorý sa na ňom rozprestiera, obsahuje asi dvojnásobok vÅ¡etkej vody, ktorá sa nachádza v oceánoch a moriach na Zemi, a mohol by vo svojich útrobách ukrývaÅ¥ až stokrát viac kyslÃka, ako sa doteraz predpokladalo. Toto množstvo je viac než dostatoÄ�né pre poskytnutie podmienok vhodných pre život. A to nie len mikroorganizmom, ale aj inej makrofaune.Nebolo isté, Ä�i sa bude daÅ¥ nájsÅ¥ nejaká forma života na mesiaci, keÄ�že oceán ležà pod niekoľkokilometrovou vrstvou ľadu, ktorá ho delà od produkcie kyslÃka na povrchu. Bez tohto základného prvku, by sa život mohol formovaÅ¥ iba na báze sÃry a metánu, Ä�o sú vÅ¡ak podmienky, o ktorých sa vôbec nevie, Ä�i sa nachádzajú na dne vôd. Preto sa Richard Greenberg z University of Arizona rozhodol, že sa pokúsi preskúmaÅ¥ možnosÅ¥ prÃtomnosti kyslÃka. OdpoveÄ�ou bol vek ľadového povrchu mesiaca Európa, keÄ�že súÄ�asná pokrývka má 50 miliónov rokov. Zdá sa to sÃce ako dlhá doba, no v skutoÄ�nosti je pokrývka len veľmi mladá, keÄ�že tvorà iba jedno percento veku slneÄ�nej sústavy a jeho geológia spolu s nedostatkom kráterov má na svedomÃ, že ľad sa neustále obnovuje.
Greenberg sa domnieva, že koncentrácia kyslÃka je dostatoÄ�ne veľká na to, aby poskytli prÃstreÅ¡ie mikroorganizmom i zložitejÅ¡ej makrofaune, ktorá si pre svoj život vyžaduje viac kyslÃka. Podľa jeho tvrdenia by v týchto vodách mohlo dýchaÅ¥ až 3 000 miliónov kilogramov makrofauny, ktorá potrebuje rovnaké množstvo kyslÃka ako pozemské ryby.
Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.
SITA
