BRATISLAVA 26. októbra (WEBNOVINY) - Aj zdanlivo relatívne malé zvýšenie verejného dlhu a destabilizujúce zásahy do dôchodkového systému môžu mať silný negatívny dopad na dlhodobú udržateľnost verejných financií. Píše sa to v najnovšom vydaní časopisu Národnej banky Slovenska venovanom konvergencii slovenskej ekonomiky.

"Výzvy na rýchlejšiu konsolidáciu verejných financií neboli v rokoch výnimočne vysokého hospodárskeho rastu akceptované. Slovensko si nevytvorilo dodatočné rezervy na obdobie zhoršeného hospodárskeho vývoja. Snaha realizovať rozpočtovú politiku v súlade s Paktom stability a rastu a pokračovať v konsolidácii smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa bude v nasledujúcich rokoch o to náročnejšia," konštatuje sa v článku.

Podľa autora článku Tibora Lalinského z centrálnej banky sa tiež zhorší dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Medzi faktory s najväčším vplyvom zaraďuje úrokové náklady dlhu a výdavky citlivé na vplyv starnutia obyvateľstva.

Minimálne v roku 2010 môže byť v dôsledku nepriaznivého hospodárskeho vývoja v predchádzajúcom roku a s tým súvisiacim poklesom výkonnosti podnikového sektora zaznamenaný výraznejší ako očakávaný prepad rozpočtových príjmov. "Okrem nižších daňových príjmov bude výsledok hospodárenia v tomto i nasledujúcich rokoch negatívne ovplyvnený aj nižšími odvodovými príjmami z titulu sociálneho a zdravotného poistenia," uvádza sa v Biatecu.

Na výdavkovej strane rozpočtu sa podľa Lalinského riziká týkajú najmä skutočnosti, že rok 2010 bude volebným rokom. "Neistotu, pokiaľ ide o výdavky verejnej správy predstavuje tiež využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a s nimi súvisiace výdavky na spolufinancovanie. Neistota vyplýva z ich doterajšieho nedostatočného a nerovnomerného využívania, následných presunov nevyčerpaných výdavkových limitov, ale hlavne z očakávaného vysokého nárastu objemu využitých prostriedkov v nasledujúcich rokoch," dodáva.

V prípade ďalšieho zhoršenia vývoja na finančných trhoch môže pritom podľa autora dôjsť k citeľnejšiemu rastu úrokových sadzieb na vládne dlhopisy, čo sa odrazí vo zvýšení odhadovaných úrokových výdavkov. "Vzhľadom na predpokladané oživenie domácej ekonomiky a plánovaný dynamický rast verejného dlhu by bolo vhodné rýchlejšie konsolidovať deficit verejných financií," dodáva Lalinský.

SITA