BRATISLAVA 27. októbra (WEBNOVINY) - Dvadsaťosem rokov prežil začiatkom minulého storočia v najľudnatejšom meste Číny slovenský architekt Ladislav Hudec - muž, ktorý zmenil tvár Šanghaja. Vytvoril tam 60 stavieb, pričom až tretina z nich patrí ku kultúrnym pamiatkam. V rozličných architektonických štýloch staval nemocnice, školy, hotely, súkromné rezidencie, ale aj sakrálne stavby. Takmer všetky jeho diela sa v Šanghaji zachovali dodnes. Dielo spolutvorcu modernej architektúry medzivojnového Šanghaja mapuje výstava Príbeh Ladislava Hudeca v Šanghaji, ktorú od štvrtka do 29. novembra sprístupní Slovenské národné múzeum na Vajanského nábreží v Bratislave.

Ladislav Hudec ušiel do Šanghaja v novembri 1918. Postavil tam Nemocnicu Margaret Wiliamsonovej, Kostol pamiatky Ch. Moora, či jednu z najcennejších stavieb mesta, budovu Čínskeho baptistického vydavateľstva a Kresťanského literárneho spolku. Hudec hovoril piatimi jazykmi, no znalosť čínštiny sa doposiaľ nepotvrdila. V dôsledku konfiškácií otcovského majetku požiadal o uvoľnenie zo štátneho zväzku ČSR (1938), stal sa občanom Maďarskej republiky a od roku 1942 jej honorárnym konzulom. Raz ročne navštevoval bývalú vlasť a cestoval po Európe a Amerike.

Začiatky 30-tych rokov znamenajú pre Hudecovu šanghajskú kariéru zmenu umeleckého dizajnu. Modernistické práce komerčných budov predstavujú vrchol jeho tvorby. Príkladom je kultúrna pamiatka Grand Teater - nazývaná tiež prvým kinom Ďalekého východu, vďaka ktorej odborná verejnosť Hudeca zaradila medzi najvplyvnejších architektov novej vlny v Šanghaji. Významné miesto má aj Park hotel - imitácia amerických mrakodrapov s typickými črtami americkej dekoratívnej školy. S výškou 83,8 metrov bol do roku 1983 najvyššou budovou Šanghaja. Nemenej pozoruhodnou je budova Shanghaj Beer Company - najväčšieho pivovaru v krajine v 30-tych rokoch.

Podpísal sa i pod štvorpodlažnú zelenú Wu Tongwenovu rezidenciu priemyselného magnáta a syna prvého prezidenta Čínskej republiky Sunjatsena, ktorú časopis Chinese Monthly označil ako a najluxusnejší dom Ďalekého východu Po skončení občianskej vojny v Číne ho uväznila Čínska ľudovooslobodzovacia armáda, ktorá obsadila mesto. Po úteku v roku 1947 Hudec s rodinou žil a tvoril vo Švajčiarsku a v Taliansku. Na sklonku života odišiel do USA, venoval sa pedagogickej činnosti a získal profesúru na univerzite v Berkeley. K architektonickej praxi sa už nevrátil. V roku 1958 v Kalifornii zomrel. Na vlastnú žiadosť jeho pozostatky preniesli do rodnej Banskej Bystrice.

Dielo Ladislava Hudeca je súčasťou historického a kultúrneho dedičstva Číny. Pri príležitosti 114. výročia narodenia a 50. výročia úmrtia architekta bol z iniciatívy Šanghajského výboru pre mestské plánovanie a Generálneho konzulátu Maďarskej republiky vyhlásený Rok Hudeca a vznikla výstava Hudec v Šanghaji.

SITA