BRUSEL 30. októbra (WEBNOVINY) - Európska únia sa dohodla na tom, koľko finanÄ�ných prostriedkov venuje na ochranu podnebia a dopady globálneho otepľovania. Tento plán bude presadzovaÅ¥ prostrednÃctvom summitu OSN v Kodani. Plán vÅ¡ak nie je konkrétny a nemá formu záväzku. Únia by mala Ä�o najrýchlejÅ¡ie poskytnúť rozvojovým krajinám päť až sedem miliárd eur. Táto Ä�iastka im má pomôcÅ¥ znÞiÅ¥ emisie sklenÃkových plynov, ktoré prispievajú k otepľovaniu planéty. Do roku 2020 potom únia venuje rozvojovým krajinám prÃspevok vo výške Ä�alÅ¡Ãch 22 až 50 miliárd eur.Európska komisia predpokladá, že vyspelé Å¡táty budú musieÅ¥ po roku 2020 chudobným krajinám prispievaÅ¥ na ekológiu 100 miliárd eur roÄ�ne. Å tátnici sa na summite dohodli, že únia by mala platiÅ¥ polovicu z tejto sumy, Ä�iže 50 miliárd eur. Z toho jedna polovica by mala pochádzaÅ¥ z verejných rozpoÄ�tov a druhú polovicu Ä�iastky vo forme danà doplatia firmy.
V závere�nom uznesenà summitu sa však zdôrazňuje, že to nie je záväzok, ale zámer. Únia sa zatiaľ nedohodla, ako toto ekologické bremeno rozdelà medzi jednotlivé štáty a návrh by mala rozpracovať expertná skupina.
Komisia a predsedajúce Å védsko pôvodne presadzovali, aby sa prÃspevky iných Å¡tátov odvodzovali z výšky HDP, to znamená podľa výkonu ekonomiky. Skupina 8 nových Ä�lenský Å¡tátov pod vedenÃm Poľska navrhla, aby sa pri výpoÄ�te vzali do úvahy aj iné kritéria, naprÃklad prÃjmy domácnostÃ. V takom prÃpade by nové Ä�lenské krajiny s nižšou úrovňou ekonomiky platili výraznejÅ¡ie menšà podiel klimatických nákladov.
Kodanský summit by mal rozhodnúť o globálnom znižovanà emisià sklenÃkových plynov, predovÅ¡etkým oxidu uhliÄ�itého. Rozvojové krajiny vzniesli námietku, aby im vyspelé krajiny s nákladmi na ekologickú politiku pomohli. V opaÄ�nom prÃpade sa k dohode, ktorá má nahradiÅ¥ konÄ�iaci Kjótsky protokol, nepripoja.
Európska únia už v minulosti predstavila svoj ekologický balÃk s názvom "trikrát dvadsaÅ¥". BalÃk má výrazne zmierniÅ¥ dopady klimatických zmien. Podľa neho by mala únia do roku 2020 znÞiÅ¥ emisie sklenÃkových plynov o dvadsaÅ¥ percent oproti úrovni v roku 1990. V rovnakom obdobà by sa mal v Európe zvýšiÅ¥ podiel obnoviteľných zdrojov energie o pätinu a o pätinu by sa mala znÞiÅ¥ spotreba zvýšenÃm úÄ�innosti spotrebiÄ�ov. Pokiaľ sa ale do klimatického plánu nezapoja Spojené Å¡táty, Rusko, ÄŒÃna a rozvojové krajiny, nebudú európske opatrenia úÄ�inné.
SITA/AFP
