Turzovka 23.02.2012 - Presne pred 410 rokmi, 21.februára 1602, bola Turzovke udelená lokačná listina palatínom Jurajom Turzom. Mesto je majiteľom hodnovernej kópie tohto dôležitého dokumentu, ktorého originál leží v Budapeštianskom Národnom archíve. Zreštauroval ho Ivan Galamboš, reštaurátor Slovenského národného archívu. Lokačná listina je akýmsi rodným listom mesta a tvorí základ historického dedičstva Turzovky . Nižšie si môžete prečítať skrátenú verziu lokačnej listiny, kde sú, okrem iného, vytýčené pôvodné hranice, vtedajšej dediny, Turzovky .
Lokačná listina z roku 1602
My Juraj Thurzo z Betlanoviec, barón ako aj pán hradu Orava, Lietava, Hričov a Bytča, večný župan Oravskej stolice, kráľovský pohárnik a radca jeho kráľovského a cisárskeho veličenstva; dávame na vedomie všetkým koho sa to týka znením tejto listiny. A preto sme My, týmto opatrným ľuďom, skúmajúcim prostredie a zaťaženým rozličnými ťarchami a prácami, Adamovi Boneczovi slobodného škultétovi a jeho 40-tim sedliakom, valachom, s vylúčením susedských hofierov, dali možnosť usadiť sa v našej dedine nazývanej Turzovka , založenej na našich vlastných pozemkoch nazývaných Dluhopole a Markove Lúky, v blízkosti rieky Kysuca, patriacich taktiež k nášmu hradu Bytča. Aby všetci tí, čo sa tam zdržujú, sa snažili pri klčovaní nových polí a lúk ako aj pri organizovaní a výstavbe vyššie uvedenej dediny oslobodzujeme týchto od zvyčajných prác, poplatkov a akýchkoľvek daní, pod takou podmienkou, že totiž tí usadlíci, ktorí si v našej dedine svoje sídla a nové domy budú chcieť postaviť, pole a lúky už starostlivo obrábané rovnako medzi sebou nech si rozdelia a od tohto dáta počítajúc 12 rokov nech sa tešia slobode a nech ich slobodne užívajú.
Tebe, spomínanému Adamovi Boneczovi, nášmu skultétovi a tvojim dedičom a potomkom dávame slobodu odteraz na 12 rokov a dovoľujeme ti postaviť slobodný mlyn s jedným mlynským kolesom a príslušenstvom pre tvoj úžitok a pre tvojich potomkov. K tomu ešte pridávame, že ak ty spolu s ostatnými susedmi čoskoro kostol a faru postavíte, okrem 40 poddanských usadlostí vám vo veľkosti dvoch poddanských usadlostí pôdu a lúku pridelíme.
Hranice územia, na ktorom škultét a valasi budú klčovať, a ktoré patrí do územia Turzovky sú nasledovné. Hranice sa začínajú na vrchole hory nazývanej Male Stolecsne a zostupujú popri rieke nazývanej Dlhá rieka, ktorá oddeľuje hranice Dlhého Pola od hraníc dediny nazývanej Velika Diwina. Kde po dlhšom úseku hranica prichádza k miestu označenému navŕšením zeme na rovine a tiež k jedle najbližšej a k úseku bukov. Odtiaľto ďalej rovno smerom k vrcholu hôr, rovno k najvyššiemu vrchu Polgrunya, ktorý sa ináč nazýva Pod Bukovina, kde je označených podobne päť jedlí a tiež úsek jaseňov. Odtiaľ cez stred lesa, ľudovo nazývaného Grúň smeruje k severnej strane, kde je mnoho stromov, tak ako jedle tak aj úseky bukov. Konečne vedie hranica rovno k severnej strane a prichádza k rieke Kysuca, na brehu ktorej sú označené dve jedle. Hranica je postavená veľkým navŕšením zeme, ktoré stálo na onej strane rieky Kysuca oproti lúke Hrossova. Odtiaľto schádzajúc popri tej istej rieke Kysuca, ktorá prichádza k miestu kde sa do nej vlieva riečka Olešna. Odtiaľ hranica stúpa popri riečke Olešna až k jej prameňu, k Beskydám, kde sú hranice s Moravou a Sliezskom.
Toto územie naši poddaní z Turzovky budú povinný vždy brániť. Na dôkaz väčšej sily dávame túto našu listinu, vyhotovenú v podobe privilégia a tiež našou rukou podpísanú, potvrdenú našou väčšou pečaťou, škultétovi a usadlíkom z našej dediny Turzovky.
Dané na našom hrade Bytča, 21. februára. V roku Pána 1602.
Juraj Turzo vlastnou rukou
(turzovka.sk), foto: -sH-