Nová Bystrica 04.09.2015 - Na nedeľu 6. septembra 2015 Kysucké múzeum v Čadci pripravilo pre návštevníkov prezentačné podujatie, ktoré sa nesie pod názvom „Kováčske remeslo na Kysuciach...“, ktoré sa uskutoční pri objekte Kováčska vyhňa. Od 11. 00 hod. si návštevníci môžu pozrieť tvorivú prácu zručných majstrov kováčov z Kysúc. Podujatie obohatí svojím účinkovaním od 13. 00 do 15.30 hod. ľudová hudba folklórneho súboru Jedľovina z Kysuckého Nového Mesta. Počas dňa nebude chýbať tradičná „Kuchyňa starých materí“.
Skanzen Nová Bystrica - Vychylovka je posiaty drevenicami hlavne zo zátopovej oblasti Riečnica a Harvelka. Medzi ne patrí aj Kováčska vyhňa v usadlosti Do Poništa.
Na podujatie vás pozýva a praje pekný deň Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj.
Darina Hnidková
Kysucké múzeum v Čadci
Kováčske remeslo na Kysuciach
/ Spracoval Mgr. Adam Buchta - historik Kysuckého múzea v Čadci/
Práca s kovom, základným materiálom na výrobu nástrojov, sprevádza ľudstvo po tisícročia. Železo ako najrozšírenejší kov od nepamäti spracovávali kováči. Tí si železo dokázali zadovážiť nákupom od hutníkov alebo si ho vyrábali sami z miestnej rudy. Zo zriedkavo sa vyskytujúcej a málo kvalitnej kysuckej rudy sa železo tavilo napríklad v Starej Bystrici v osade u Macangov. Kováči si vyrábali aj drevené uhlie, a to pálením dreva v milieroch, čo sa odrazilo v početných miestnych názvoch typu pálenica a uhlisko. Skoro v každej väčšej osade býval nejaký kováč, ktorý bol pri dostupnosti materiálu schopný vyrobiť v zásade všetko, čo od neho miestni obyvatelia bežne potrebovali. Popri náradí to boli klince, zámky či kovania. Um a technickú zručnosť kováčov však najlepšie možno obdivovať práve pri nástrojoch. Kováči pôsobili skoro vždy zároveň aj ako podkúvači. Okrem koní často pomáhali radami aj pri chorobách dobytka. Niekedy sa na nich vo veciach svojho zdravia obracali aj ľudia. Znalosti kováčov a úcta, ktorú ich práca prinášala, sa spájala aj s mágiou. Napríklad z podkúvaním koní súvisí viera, že nájdené podkovy prinášajú šťastie. V minulosti to však nebolo len v symbolickej rovine kúzelnej moci podkovy (železa), ale aj v praktickej, pretože už len nájdenie stratenej podkovy ako kusa kvalitného železa sa považovalo za šťastie. Z podkovy sa dalo vyrobiť niečo ďalšie, napríklad nástroj, a tak staré železo bolo malým pokladom pre každého človeka. Domnelé kúzla a mnohopočetné schopnosti kováčov boli aj prostriedkom, ako predať svoju prácu. Za dobrým kováčom sa oplatilo precestovať aj veľkú vzdialenosť. Aby majster kováč odlíšil svoje produkty od konkurencie, svoje výrobky označoval. Kto vedel písať, používal iniciály svojho mena; kto nie, vytvoril si vlastné značky. Takáto forma reklamy má v sebe istý prvok umenia. V minulosti bolo totiž to, čo dnes považujeme za umenie, vnímané len ako remeslo. Sochári, maliari a iní umelecky tvoriví ľudia boli hodnotení len ako remeselníci a ich umelecký vklad nemal v očiach ostatných takú hodnotu ako samotná remeselná zručnosť. Umelecká tvorba však predstavovala aj spôsob, ako stráviť voľný čas. Tak ľudia zdobili predmety rôznymi motívmi, na oblečenie vyšívali obrazce či fasády okrášľovali ornamentmi. Práve vďaka trvácnosti kovu sa nám uchovalo kováčske umenie, zosobnené v nástrojoch a ornamentoch do dnešných dní.