BRATISLAVA 21. decembra (WEBNOVINY) - RozÅ¡Ãrenie schengenského priestoru o nových Ä�lenov Európskej únie vrátane Slovenska nepotvrdilo obavy starých Ä�lenských krajÃn zo zvýšenia kriminality. Rok po posunutà vonkajÅ¡ej hranice EÚ na hranicu Slovenska s Ukrajinou je podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka jednoznaÄ�né, že sme schopnà túto hranicu ustrážiÅ¥.
"NajväÄ�Å¡ie obavy pred rozÅ¡ÃrenÃm schengenu malo Rakúsko. Hodnotili sme prvý polrok a v prihraniÄ�ných regiónoch sa znÞila kriminalita o 16 až 18 percent. To je tak zásadný posun, že Rakúšania pochopili, že pre nich to malo veľký význam, že si aj my dokážeme na naÅ¡om územà veci ustrážiÅ¥," povedal minister pre agentúru SITA.
Schengen podľa neho priniesol Slovensku len pozitÃva - pre bežného obÄ�ana slobodu cestovania, pre Å¡tát vyššiu bezpeÄ�nosÅ¥. ObÄ�ania, ktorà chodia za rodinou, nákupmi Ä�i turistikou k susedom do Poľska, ÄŒeskej republiky, MaÄ�arska Ä�i Rakúska si to už mohli overiÅ¥. Slováci si na schengen tak zvykli, že sa stáva, že sa ocitnú bez pasu na jeho vonkajÅ¡Ãch hraniciach, naprÃklad so Srbskom, a až tam si uvedomia, že obÄ�iansky preukaz im na prekroÄ�enie hranice nestaÄ�Ã.
"Pre nás ako ministerstvo vnútra je najpodstatnejšà Schengenský informaÄ�ný systém, ktorý nám umožnil zachytiÅ¥ niekoľko tisÃc hľadaných osôb, áut a tovarov. Takisto nám veľmi pomáha, že keÄ� zadávame informácie do systému, omnoho rýchlejÅ¡ie máme Å¡ancu nájsÅ¥ niektorých páchateľov." Tak sa podarilo nedávno zadržaÅ¥ podozrivých z vraždy podnikateľa v Galante.
SR vstúpila do schengenského priestoru 21. decembra 2007 spolu s ÄŒeskom, Poľskom, MaÄ�arskom, Slovinskom, Estónskom, LotyÅ¡skom, Litvou a Maltou. Schengenská dohoda, podpÃsaná 14. júna 1985, sa stala základným aktom postupného zruÅ¡enia kontrol na spoloÄ�ných hraniciach s cieľom ich voľného prekraÄ�ovania obÄ�anmi zmluvných Å¡tátov a rozvoja voľného pohybu služieb a tovaru. Pôvod dohody môžeme hľadaÅ¥ v Sarrebruckskej dohode medzi Francúzskom a Nemeckom z 13. júla 1984, reagujúcej na protest európskych dopravcov proti nekoneÄ�ným radom na hraniciach oboch krajÃn. Táto dohoda predpokladala postupné ruÅ¡enie kontroly na francúzsko-nemeckých hraniciach a okrem voľného pohybu tovaru aj voľný pohyb osôb.
SITASchengen zrýchlil pátrania a znÞil kriminalitu, tvrdà Kaliňák
BRATISLAVA 21. decembra (WEBNOVINY) - RozÅ¡Ãrenie schengenského priestoru o nových Ä�lenov Európskej únie vrátane Slovenska nepotvrdilo obavy starých Ä�lenských krajÃn zo zvýšenia kriminality. Rok po posunutà vonkajÅ¡ej hranice EÚ na hranicu Slovenska s Ukrajinou je podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka jednoznaÄ�né, že sme schopnà túto hranicu ustrážiÅ¥.
"NajväÄ�Å¡ie obavy pred rozÅ¡ÃrenÃm schengenu malo Rakúsko. Hodnotili sme prvý polrok a v prihraniÄ�ných regiónoch sa znÞila kriminalita o 16 až 18 percent. To je tak zásadný posun, že Rakúšania pochopili, že pre nich to malo veľký význam, že si aj my dokážeme na naÅ¡om územà veci ustrážiÅ¥," povedal minister pre agentúru SITA.
Schengen podľa neho priniesol Slovensku len pozitÃva - pre bežného obÄ�ana slobodu cestovania, pre Å¡tát vyššiu bezpeÄ�nosÅ¥. ObÄ�ania, ktorà chodia za rodinou, nákupmi Ä�i turistikou k susedom do Poľska, ÄŒeskej republiky, MaÄ�arska Ä�i Rakúska si to už mohli overiÅ¥. Slováci si na schengen tak zvykli, že sa stáva, že sa ocitnú bez pasu na jeho vonkajÅ¡Ãch hraniciach, naprÃklad so Srbskom, a až tam si uvedomia, že obÄ�iansky preukaz im na prekroÄ�enie hranice nestaÄ�Ã.
"Pre nás ako ministerstvo vnútra je najpodstatnejšà Schengenský informaÄ�ný systém, ktorý nám umožnil zachytiÅ¥ niekoľko tisÃc hľadaných osôb, áut a tovarov. Takisto nám veľmi pomáha, že keÄ� zadávame informácie do systému, omnoho rýchlejÅ¡ie máme Å¡ancu nájsÅ¥ niektorých páchateľov." Tak sa podarilo nedávno zadržaÅ¥ podozrivých z vraždy podnikateľa v Galante.
SR vstúpila do schengenského priestoru 21. decembra 2007 spolu s ÄŒeskom, Poľskom, MaÄ�arskom, Slovinskom, Estónskom, LotyÅ¡skom, Litvou a Maltou. Schengenská dohoda, podpÃsaná 14. júna 1985, sa stala základným aktom postupného zruÅ¡enia kontrol na spoloÄ�ných hraniciach s cieľom ich voľného prekraÄ�ovania obÄ�anmi zmluvných Å¡tátov a rozvoja voľného pohybu služieb a tovaru. Pôvod dohody môžeme hľadaÅ¥ v Sarrebruckskej dohode medzi Francúzskom a Nemeckom z 13. júla 1984, reagujúcej na protest európskych dopravcov proti nekoneÄ�ným radom na hraniciach oboch krajÃn. Táto dohoda predpokladala postupné ruÅ¡enie kontroly na francúzsko-nemeckých hraniciach a okrem voľného pohybu tovaru aj voľný pohyb osôb.
SITAVytvoren�: 21.12.2008 | �itate�ov: 565
