BRATISLAVA 21. januára (WEBNOVINY) - Hru Tanec toreadorov od francúzskeho dramatika Jeana Anouilha o medziľudských vzťahoch, láske, histórii jedného dlhoročného manželstva, neskrotných vášňach i nenaplnených túžbach uvedie v sobotu 24. januára na svojej komornej scéne Štúdia Činohra Slovenského národného divadla. "Jeden môj kolega mi povedal, že v tejto hre je všetko, čo si manželia povedia za celý život - my sme to zhrnuli do niekoľkých minút," povedal na tlačovej konferencii predstaviteľ hlavnej úlohy generála Marián Geišberg. Pri otázke do akej miery čerpal pri stvárňovaní skúseného generála z vlastného života sa len usmieva a konštatuje, že 55-ročnému mužovi sa už v živote muselo stať takmer všetko a Anouilh si to asi tiež nevytiahol z prsta.

Starnúci, no ešte stále pomerne aktívny generál vo výslužbe si dlhé dni kráti diktovaním pamätí mladému Gastonovi (Ľuboš Kostelný). Popri tom premýšľa o svojej chorej a neurotickej žene (Kamila Magálová), nešťastnom manželstve a škaredých dcérach, pripomínajúcich jeho vek. Hladinu rozkolíše príchod mladej slečny (Zuzana Fialová), láske spred 17 rokov, ktorá na neho po celý čas čakala a uchovávala si pre generála panenstvo. Zdanlivo banálna zápletka poodhalí rad tajomstiev i dávnych hriechov.

Pôvodný text z francúzštiny preložil a zrežíroval Ľubomír Vajdička. Autorskou zvláštnosťou Jeana Anouilha je rozdeľovanie svojej vlastnej tvorby do skupín na základe prívlastkov, charakterizujúcich jednotlivé odtiene nálad. Čierne sú tragédie a realistické hry, do skupiny ružové patria hry, kde dominuje fantázia nad skutočnosťou. K žiarivým alebo briliantovým inscenáciám radil autor tie, ktoré boli kombináciou ružových a čiernych v aristokratickom prostredí. Tanec toreadorov patrí k takzvaným škrípajúcim alebo vŕzgavým hrám, teda hrám s trpkým humorom. "Nie sú to hry, v ktorých to škrípe, ale kde sa škrípe zubami. Aj ten smiech je škrípavý, taký cez zuby," hovorí Vajdička. Podľa Geišberga je Vajdička tým typom režiséra, ktorý má v sebe kus liberalizmu i konzervativizmu, oboje vyvažuje a ani s jedným to nepreháňa.

Rozsiahlu predlohu zoškrtal Vajdička na dva a pol hodinové predstavenie. Podľa neho to bolo nutné, pretože divák, pokazený televíziou, už dlhšie v divadle neobsedí. Anouilh vykreslil ženské postavy špecificky. "Stvárňujem 35-ročnú ženu, pannu, ktorá dokázala 17 rokov čakať na muža s presvedčením, že je pre ňu jediný. No povedzte, ktorá by to dokázala?," smeje sa Fialová. Svojskú úlohu má aj Kamila Magálová, generálova manželka. Diváci počujú len jej hlas, fyzicky sa im ukáže sa až v poslednom dejstve. "Mám rada takéto trošku negatívne postavy. Už po prvom prečítaní som vedela, že ten dialóg v štvrtom dejstve za tú úlohu stojí," tvrdí Magálová.
SITA