Salamandra ĹĄkvrnitĂĄ (z latinskĂŠho Salamandra salamandra) je chvostnatĂ˝ obojĹživelnĂ­k z čeÄžade salamandrovitĂŠ. SpoznĂĄte ju pomocou nĂĄpadnĂ˝ch fÄžakov ktorĂŠ mĂĄ po celom tele, ktorĂŠ je mlokovitĂŠho vzhÄžadu. V prĂ­rode dorastĂĄ aĹž do dĺŞky 20 cm. PrednĂĄ časĹĽ hlavy je ovĂĄlna  a ĹĄirĹĄia, a zväčša ju pokrĂ˝vajĂş nĂĄpadnĂŠ ĹžltĂŠ ŞĞazy piĹĄkĂłtovĂŠho tvaru ako aj celĂŠ telo. Ostatok tela je sfarbenĂ˝ do tmavomodra aĹž do čierna. Povrch tela je lesklĂ˝ a studenĂ˝, pozor, nie vĹĄak slizkĂ˝. Vylučuje koĹžnĂŠ jedy, ktorĂŠ chrĂĄnia citlivĂş pokoĹžku aj pred baktĂŠriami, plesňami a infekciami, ktorĂŠ by mohli obmedziĹĽ koĹžnĂŠ dĂ˝chanie. Salamndra ĹĄkvrnitĂĄ je na Slovensku zaradenĂĄ medzi zĂĄkonom chrĂĄnenĂŠ druhy.

Bolo sobotňajšie ráno po daždi, slnko polehávalo za mrakom, dusnota a spara stúpala z hôr. Po búrkovej noci som zobral prírodné "kľúče" od Kysuckej brány a šiel som otvoriť. Veď aj turisti už nervózne museli postávať v Brodne a čakali na otvorenie. Cestou som si poobzeral flyšové odlišnosti a prírodné útvary bradlového pásma zaujímavé pre túto lokalitu. Prišiel som na úbočie dedinky Vranie do časti Rochovnica, ktorá tvorí polovicu lokality nazývanej Kysucká Brána - vstup do regiónu Kysuce. Zosadol som z bicykla, aby som si trochu odpočinul a zrazu som na lúke zbadal srnku. Len sa pásla a nejavila o mňa príliš veľký záujem, predsa len dobrá mokrá trávička je väčšie lákadlo.

Čadca - tlačová správa : V piatok 16.5.2008 sa v Čadci v Bukovskej doline symbolicky otvoril zrekonštruovaný Bukovský prameň, ktorý bude dôstojne slúžiť obyvateľom mesta i turistom. Na malej slávnosti, ktorou toto dielo oficiálne odovzdali do služieb verejnosti sa zúčastnili predstavitelia investorských organizácií, primátor mesta Čadca Ing. Jozefa Vražel a riaditeľ Lesného Závodu Čadca Ing. Alojz Riško. Na území mesta sa nachádzajú tri významné prírodné pamiatky : skalné gule v Megonkách, Vojtovské pramene a Bukovský prameň.

Prírodná pamiatka Bukovský minerálny prameň ľudovo nazývaný aj "vajcovka" sa nachádza v meste Čadca v lokalite Bukov v údolí Bukovského potoka, asi 1km od centra. Cestou môžete "ochutnať" aj upravený prameň vytekajúci spod kaplnky po ľavej strane na začiatku Bukova.

Výskyt: Jahoda obyčajná rastie v ihličnatých a listnatých lesoch na slnečných miestach.
Kvitne: od mĂĄja do jĂşna.
Zber: zbierame mladé listy v čase kvitnutia alebo koreň a celé plody. Listy pestovaných druhov nezbierame.
Plody : na rozdiel od zåhradných jahôd je výrazne menťia, avťak oveĞa aromatickejťia.

Vretenica obyčajná je náš najznámejší tiež aj jediný jedovatý had na Slovenku. ľudová tvorivosť ho častovala celou radou povier a bájok, a zvykli ju nazývať zmija.
Základný popis: Ide o menšieho hada s výrazným kľukatým pruhom na chrbte. Na bokoch sú škvrny zapadajúce do jednotlivých uhlov kľukatej čiary. Škvrny na zátylku vytvárajú tvar písmena "X". Na krku je výrazný tvar písmena "V". Úzka hlava je trojuholníkového tvaru. Sfarbenie je šedé až modrošedé, pričom niektoré samice môžu mať úplne čierne sfarbenie. Zrenica oka je vertikálna, podľa čoho sa dá ľahko odlíšiť od ostatných hadov. Jedové zuby sú dlhé a v pokoji sklopené dozadu.