Na svätého Jána - deň letného slnovratu 24. júna - sa sústreÄ�ovalo aj na Kysuciach veľa zvykov a povier. Jánske zvyky tu boli odjakživa spojené s pálením svätojánskych ohňov na kopcoch v predveÄ�er svätého Jána. Bol to jeden z najstarších zvykov, ktorý sa zachoval ešte dodnes. Zvyky a povery, spojené s týmto dňom, boli v jednotlivých oblastiach Kysúc odlišné, no oheň bol všade prejavom Božej prítomnosti a ochrany Ä�loveka a jeho duše. Oheň mal po celý rok chrániÅ¥ ľud pred nadprirodzenými bytosÅ¥ami - vílami, vodníkmi, duchmi a bosorkami.
ZaujÃmavosti a pamiatky
Jánske zvyky na Kysuciach: Pálenie svätojánskych ohňov v nedeľu v skanzene vo Vychylovke
Video: Žilinský kraj je "HAPPY"
Ani Žilinský kraj nezaostáva za svetovými metropolami a regiónmi, pretože využil chytľavý hudobný hit Happy od amerického speváka Pharrella Williamsa na natoÄ�enie propagaÄ�ného videa. V klipe sa objavia atraktívne turistické destinácie v rámci celého Žilinského kraja. Záznamy sa natáÄ�ali samostatne v každom z piatich historických regiónov kraja - Liptov, Horné Považie, Turiec, Orava a Kysuce.
Video: Templári prÃdu v nedeľu do Radole + program Letných Radoľských slávnostÃ
Letné Radoľské slávnosti - V sobotu 14. júla 2012 sa na ihrisku v Riekach uskutoÄ�ní tradiÄ�ný futbalový turnaj ,, O pohár starostu obce Radoľa" aj s medzinárodnou úÄ�asÅ¥ou. O pohár starostu obce Radoľa budú hraÅ¥ mužstvá: ŠK Radoľa, TJ Sokol Hrádek (ÄŒR), LKS Ochaby 96 (PL) a KotrÄ�ina LúÄ�ka-MŠK Žilina ,,B“. Program turnaja je nasledovný:
Žilinský samosprávny kraj opravuje kultúrne pamiatky aj na Kysuciach
Kysuce 21.02.2012 - Kultúrne pamiatky sú neoddeliteľnou súÄ�asÅ¥ou histórie Žilinského kraja. Máloktorý región na Slovensku sa môže pochváliÅ¥ takým množstvom kultúrnych pamiatok ako Žilinský samosprávny kraj. Prostredníctvom svojich kultúrnych inštitúcii spravuje viac ako sedemdesiat historických pamiatok.
Beskydsko-javornÃcku lyžiarsku magistrálu už testujú
Turzovka 11.01.2012 - Pre Kysuce potrebné turistické lákadlo bude bezpochyby Beskydsko-Javornícka lyžiarska bežecká magistrála, ktorá už má za sebou etapu realizácie úpravy trasy, znaÄ�enia a umiestnenia drobných stavieb. Žilinský samosprávny kraj v súÄ�asnosti sa na trase vykonáva skúšobné jazdy strojov na úpravu bežeckej stopy. Prvá skúšobná jazda bola uskutoÄ�nená v sobotu 07.01.2012. Prvým testovaným úsekom bola trasa od Melocíka smer Makov - Kasárne a upravilo sa približne prvých 15 km trasy.
Pod hradom StreÄ�no vyrastie stredoveká dedina a priblÞi život vtedajÅ¡ieho ľudu
02.05.2011 - Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) zaÄ�al realizovaÅ¥ Ä�alší úspešný europrojekt, ktorý prispeje k zveľadeniu a zatraktívneniu Hradu StreÄ�no. Projekt „ÅšlemieÅ„ a StreÄ�no na spoloÄ�nej ceste cez minulosÅ¥ do budúcnosti“ je jedným z 9 projektov, ktoré zaÄ�ína v tomto období ŽSK realizovaÅ¥. Vernisáž výstavy k projektu sa konala 1.mája na Hrade StreÄ�no. Pri tejto príležitosti predseda ŽSK Juraj Blanár spolu so starostkou obce ÅšlemieÅ„ Malgoržetou Pepek slávnostne odhalil maketu stredovekej dediny so siluetou Hradu StreÄ�no. „Tento projekt je príkladom veľmi dobrej spolupráce a bude maÅ¥ prínos nielen pre Považské múzeum, ale i pre Žilinský kraj. Teší ma, že prispeje k zvýšeniu atraktívnosti Hradu StreÄ�no, ktorý roÄ�ne priláka viac ako 60 tis. návštevníkov,“ povedal J. Blanár.
Poklad 1658 strieborných mincà z Horelice
Poklad 1658 strieborných mincí, uložených v hlinenom krÄ�ahu, našiel Jozef Kubica na konci marca roku 2000 v ÄŒadci v prímestskej Ä�asti Horelica. Najstaršou mincou je denár Mateja Korvína z r. 1489, najmladšou je 3-grajciar Leopolda I. z roku 1677.
Peter Jilemnický sa vrátil na Kysuce
ÄŒadca 06.12.2010 - Peter Jilemnický - spoluzakladateľ socialistickej literatúry a priekopník socialistického realizmu na Slovensku. Od roku 1923 pôsobil aj na Kysuciach ako uÄ�iteľ obecnej školy vo SvrÄ�inovci. Peter Jilemnický spracoval umelecky svoje zážitky z pôsobenia na Kysuciach a ÄŒadci v dvoch románoch „VíÅ¥azný pád“ a „Pole neorané“. Niekoľko rokov stála socha Petra Jilemnického na verejnom priestranstve pri dome kultúry v ÄŒadci. Odstránili ju po roku 1989 nástupom novej vládnucej garnitúry. V dôsledku spoloÄ�enských zmien a rýchleho nasadenia demokracie bola socha uznesením mestského zastupiteľstva (1990-1994 pôsobil ako primátor dnešný poslanec MZ v ÄŒadci Peter Glasnák) „barbarsky“ odstránená a predaná do depozitu Technických služieb v ÄŒadci. Po niekoľko rokov zostal na jej mieste len neupravený park.

