Babička a prababička Veronika Jurišová (na fotografii v strede) sa 18.02.2009 doĹžila prekrásnych stých narodenín. K Ĺživotnému jubileu jej prišiel osobne zablahoĹželaĹĽ primátor mesta Jozef VraĹžel: „V minulom roku to bola návšteva 100 ročného Viliama Valka, dnes babičky Veroniky Jurišovej. Som rád, Ĺže som sa mohol zúčastniĹĽ osláv takýchto významných výročí. Čadca sa tak môĹže pýšiĹĽ dvoma najstaršími obyvateÄžmi mesta.“ I napriek vysokému veku, je babička Veronika Jurišová veÄžmi "čulá“, veselá a zhovorčivá.

O situácii v klube tesne pred štartom všetkých súĹĽaĹži sme sa pozhovárali s Eduardom Gábrišom.
V zimnom období sa niesli futbalovým éterom rôzne poplašné správy aj o moĹžnom nedohraní súĹĽaĹže. Čo je na tom pravdy?
"Počas dvoch troch mesiacoch sa okolo nášho klubu toho narozprávalo skutočne veÄža a najmä v regióne Kysúc sa prezentovalo viacero „zaručených“ informácii o FK Čadca. Prečo neboli informácie na webovej stránke klubu? Boli dni, keď sme boli radi, Ĺže stránka vôbec funguje a najmä, Ĺže je fórum otvorené všetkým, ktorí majú a mali chuĹĽ sa vyjadrovaĹĽ... Od tohto týĹždňa sa situácia zmení, klub bude cez web svojich priaznivcov informovaĹĽ a venovaĹĽ im pozornosĹĽ, ktorú si zaslúĹžia. Väčšina informácií bolo úplne zmätočných a vedenie klubu, v ktorom sú aj zástupcovia mesta Čadca, spoločne s trénermi odmietli a vyjadrili jasný nesúhlas so zavádzajúcou prezentáciu práce v klube.

Svoj pohÄžad na diania v klube nám poskytol nový člen vedenia FK Čadca Vladimír Malík :
"Futbalový klub FK Čadca dostal za rok 2008 od mesta Čadca ako generálneho sponzora najväčší  príspevok za celú svoju existenciu, ale tú si určite zaslúĹžil, pretoĹže výborne reprezentoval naše mesto a príspevky sa navršovali postupne podÄža náročnosti a kvality. K tomu sa klubu podarilo získaĹĽ po vlastnej linke ďalšie nemalé prostriedky. Bolo to najmä z predaja hráčov. Napriek odchodu napríklad Petra Joukla, sila tímu neklesla. Neklesol však ani dlh klubu.

Prinášame vám program II. ligy východ - jar 2009 a aktuálnu Štruktúru druĹžstiev a trénerov FK Čadca - jar 2009

Takmer pred 2 rokmi, k 30.06.2007 bola ZŠ A. Hlinku v Čadci rozhodnutím MŠ SR vyradená zo siete škôl a školských zariadení. Vďaka nepopulárnemu kroku, akým bolo zrušenie najstaršej školy v meste, dostali ostatné školy moĹžnosĹĽ a príleĹžitosĹĽ rozvíjaĹĽ sa. Sedemdesiat rokov stará inštitúcia vyĹžadovala na svoju údrĹžbu nemalé finančné prostriedky z rozpočtu mesta. Obavy zo straty zamestnania, či moĹžného problému so zabezpečením dochádzky Ĺžiakov do iných škôl sa nenaplnili. Pedagogickí zamestnanci našli umiestnenie v centre mesta alebo v jeho prímestských častiach. Nik o prácu neprišiel. Ĺ˝iaci boli rozmiestnení na ostávajúce základné školy podÄža určeného školského obvodu, prípadne podÄža rozhodnutia ich rodičov. Ministerstvo školstva upravilo normatívne finančné prostriedky na jednotlivé základné školy podÄža nového počtu Ĺžiakov, vrátane Ĺžiakov zo zrušeného školského zariadenia. Katastrofické scenáre sa teda nenaplnili. Ĺ˝iaci a učitelia sa bez väčších problémov etablovali do nových školských zariadení.

Poslancami MZ v Čadci boli schválení zástupcovia primátora mesta Čadca. Od 01.marca 2009 by sa mali poslanci Ján Macura a Marián Fúrik ujaĹĽ svojho mandátu a byĹĽ nápomocnými pri vedení a rozvoji mesta. O tom, prečo vstúpili do komunálnej politiky a aké sú ich plány a predstavy o novozvolenej funkcii, sa rozprávala Silvia Kajanková. Dnes s poslancom a novozvoleným zástupcom primátora mesta Jánom Macurom:

Situácia v čadčianskom futbale začína byĹĽ zaujímavá. FK Čadca nedostal od mesta finančnú dotáciu v takej sume, ako plánoval a uĹž je oheň na streche. ManaĹžment futbalového klubu sa nahneval. Riešenie danej situáciu zvládol "bravúrne" - pošpinením mena primátora a naráĹžkami na neochotu mesta financovaĹĽ mestský futbal. Veď primátor mesta sÄžuboval!!! kričia futbalisti. Čo sÄžuboval? KaĹždý rok 5 miliónov korún do rozpočtu treĹĽoligového futbalu? Nie. SÄžúbil pomoc klubu tak, ako i ostatným športovým organizáciám. A to urobil.

Čadca 12.3.2009 : Prichádza jar a s ňou i obdobie veÄžkonočných sviatkov, ku ktorým neodmysliteÄžne patria veÄžkonočné vajíčka. Zdobenie vajíčok bolo, a pre niektorých Äžudí je dodnes, organickou súčasĹĽou jarného zvykoslovia. Kraslice ako osobitá časĹĽ Äžudového umenia a súčasĹĽ zvykov patria nesporne k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým prejavom.
Kraslice boli hlboko zakotvené v Ĺživote nášho Äžudu, pripisovala sa im tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a nepretrĹžitosĹĽ Ĺživota. Boli magickým a obetným prostriedkom.