Čadca 01.04.2011 - Kysucké múzeum sprístupnilo v týchto dňoch novú stálu expozíciu "Človek na Mesiaci" venovanú americkému astronautovi s kysuckým pôvodom Eugenovi E. Cernanovi, ktorý bol zatiaÄž posledným človekom na Mesiaci. Najvýznamnejšia vedecká a kultúrna inštitúcia v regióne tak v úzkej spolupráci s Kysuckou hvezdárňou v Kysuckom Novom Meste a kreatívnym vydavateÄžstvom Magma reagovala na výzvu svojho zriaďovateÄža, Ĺ˝ilinského samosprávneho kraja, ktorý rok 2011 prehlásil v regióne Kysúc za "Rok Eugene Cernana".

29.03.2011 - Na slávnostnej akadémii 28. marca 2011 pri príleĹžitosti Dňa učiteÄžov ocenil predseda Ĺ˝ilinského samosprávneho kraja (Ĺ˝SK) Juraj Blanár a riaditeÄžka odboru školstva a športu Ĺ˝SK Dana Weichselgärtner výnimočných pedagógov pôsobiacich v stredných školách a školských zariadeniach v zriaďovateÄžskej pôsobnosti Ĺ˝SK.

Na rokovaní s riaditeÄžom SOŠt p. Kajankom (správcom športovej haly pri bývalom Pretexe, ktorá je majetkom Ĺ˝ilinského VÚC) bol zamietnutý prenájom športovej haly pri bývalom Pratexe aj po veÄžkej snahe zástupcu Mesta Čadca Eduarda Gabriša, ktorému ďakujem. Nerozumiem, Ĺže niekto bráni Äžuďom ako mi športovaĹĽ a to po Slovensku vídavam bilboardy "ZOBER LOPTU NIE DROGY". Ináč Ďakujem Ĺ˝ilinskému VUC, Ĺže takto zariadili chod tejto ŠH a týmto si pohnevali velkú skupinu Äžudí točiacu sa okolo FUTSALU v Čadci. Ešte raz ďakujeme! Tak nám neostáva dohraĹĽ MLF v ŠH pri štadióne, ktorej prenájom nám poskytlo Mesto Čadca v zastúpení DOMBYTu Čadca. Je portebné sa časovo dohodnúĹĽ so stolnými tenistami a môĹžeme pokračovaĹĽ. Športu zdar a futsalu zvlášĹĽ.

Ĺ˝ilinský samosprávny kraj (Ĺ˝SK) počas tohtoročnej zimnej sezóny opravil 3 686 m2 výtlkov na cestách II. a III. triedy. Najkritickejší stav bol na Kysuciach, kde opravili aĹž 2 118 m2 výtlkov. Celkové náklady na zimnú údrĹžbu predstavujú zatiaÄž od októbra 2010 do konca februára tohto roka 2,9 milióna eur. V minulom roku predstavovali náklady za rovnaké obdobie 2,3 milióna eur. Hoci predpokladaným mesiacom ukončenia zimnej údrĹžby je marec, nedá sa vylúčiĹĽ, Ĺže v regiónoch Oravy či Liptova nebudú potrebné zásahy a výkony zimnej údrĹžby ešte v apríli.

Jar, jarné obdobie. Tak dlho očakávaná zmena po zime, mraze. Slniečko, pohoda, aj na duši, prebúdzanie prírody, mláďatká, teplý vetrík... VeÄžká noc je najstarším, najvýznamnejším kresĹĽanským sviatkom, počas ktorého si kresĹĽania pripomínajú umučenie, smrĹĽ a vzkriesenie JeĹžiša Krista. Je to pohyblivý sviatok, ktorému predchádza obdobie štyridsaĹĽdňového pôstu, v tradičnej kultúre späté i s obradným vynášaním zimy a prinášaním leta.

17.03.2011 - Pri príleĹžitosti Svetového dňa vody 22. marca lákajú kúpele, aquaparky, termálne kúpaliská, ale aj múzeá v Ĺ˝ilinskom samosprávnom kraji (Ĺ˝SK) návštevníkov na zaujímavé zÄžavy na vstupnom. Ĺ˝ilinský kraj je zásobárňou minerálnych a termálnych prameňov, ktoré sú jeho nesmiernym bohatstvom a zvyšujú jeho atraktivitu pre turistov. Voda nie je len Ĺživotodarným zdrojom, ale ponúka aj skvelú moĹžnosĹĽ relaxu pre jednotlivcov i rodiny s deĹĽmi. „Ĺ˝ilinský samosprávny kraj sa aj tento rok rozhodol osláviĹĽ Svetový deň vody sprístupnením vodných atrakcií domácim aj zahraničným návštevníkom,“ povedal predseda Ĺ˝SK Juraj Blanár.

14.03.2011 - Úrad Ĺ˝ilinského samosprávneho kraja (Ĺ˝SK) dnes spolu s Ústavom pamäti národa (ÚPN) hostil veteránov protikomunistického odboja, ktorým boli slávnostne odovzdané pamätné dekréty a preukazy. Ocenenia odovzdal predseda Ĺ˝SK Juraj Blanár a predseda ÚPN Ivan Petranský 23 obetiam totalitného reĹžimu, ktoré boli odsúdené ako politickí väzni, či odvlečené do pracovných táborov. Odovzdanie dekrétov a preukazov „veteránom protikomunistického odboja“ je prejavom úcty a morálneho ocenenia za hrdinstvo, obete a svedectvá, ktoré títo Äžudia priniesli v ĹĽaĹžkých politických časoch. „Poznanie histórie je cenné, aby sme sa v budúcnosti vystríhali chýb, ktoré sa stali v minulosti,“ povedal Juraj Blanár a dodal: „aj takáto doba bola a nesmieme na ňu zabudnúĹĽ.“

Čadca 09.03.2011 - Prichádza jar a s ňou i obdobie veÄžkonočných sviatkov, ku ktorým neodmysliteÄžne patria veÄžkonočné vajíčka. Zdobenie vajíčok bolo, a pre niektorých Äžudí je dodnes, organickou súčasĹĽou jarného zvykoslovia. Kraslice ako osobitá časĹĽ Äžudového umenia a súčasĹĽ zvykov patria nesporne k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým prejavom.
Kraslice boli hlboko zakotvené v Ĺživote nášho Äžudu, pripisovala sa im tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a nepretrĹžitosĹĽ Ĺživota. Boli magickým a obetným prostriedkom. Darované vajíčko malo zabezpečiĹĽ zdravie po celý rok. Dávalo sa uvarené natvrdo, lebo mäkké nemalo vraj takú moc.