Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Pozvánka na výstavu Márie Chomistekovej Putovanie farieb

Pozvánka na výstavu Márie Chomistekovej Putovanie farieb

Žilina 6. 11. 2008 - Počiatkom novembra doputovali farby obrazov Márie Chomistekovej do Makovického domu v Žiline a urobili si slávnosť - vernisáž. "Thajsko, Malajzia, Nepál, Bhután, India, Taliansko a jeho Benátky, to sú ohňostroje farebných vnemov, ktoré tu dnes môžeme spoločne preciťovať. Málokedy ma tak u neškolených výtvarníkov chytila za srdce farebnosť, ako práve u Marienky," hovorí akademický maliar Stano Lajda, kurátor výstavy a lektor Klubu neprofesionálnych výtvarníkov pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline. Výstava Putovanie farieb je sprístupnená do 17. novembra 2008.

Mária Chomisteková, členka Klubu výtvarníkov, má podľa Stana kolumbovskú túžbu spoznávať nové svety, objavovať hoc aj dávno objavené, spoznávať ľudí na iných kontinentoch, pozorovať ich zvyky, kultúru, tradície. Zisťuje, že dobrých, láskavých a pohostinných ľudí nájdeme všade na svete. A to ju obohacuje. Rovnako ju oslovuje aj melancholická krása starých slovenských dreveníc, dedín, lúk a potokov. Svoje prvé obrázky nakreslila pred ôsmimi rokmi uhlíkom a ceruzkou. S pokorou hovorí: "Nikdy by som si nepomyslela, že ja budem niekedy maľovať."

"Keď Marienka prišla do nášho klubu, obohatila ho nielen svojou ľudskou kvalitou, priateľstvom, ale aj ojedinelým umeleckým pohľadom, farebným cítením vnútorného sveta, akýmsi kaleidoskopom zážitkov a pocitov pretaveným do farieb. Cítim v jej tvorbe vyrovnanosť, nadhľad, melanchóliu i vášeň. A ustavičnú potrebu hľadať a objavovať. Jej hľadanie nekončí v slepých uličkách," dodáva Stano Lajda.

Jeho slová, ktorými otváral výstavu, vzdávali hold ľuďom dívajúcim sa do diaľok, vládnucim umením snívať a sny pretavovať do reality. Ľuďom podobajúcim sa na oblaky putujúce sem a tam, nepoznajúce žiadny pas, ani víza. Silné a hlboké bolo jeho poznanie o protipóle objaviteľstva - slovenskom zápecníctve a obmedzenosti: "Ukázali nám mačacím zlatom pozlátené klietku, ktorá zvnútra hrdzavela. Obmedzenosť, zaslepenosť, ľahostajnosť k problémom druhým, duševná negramotnosť, intolerancia ešte nikdy svetu nič dobré nepriniesli. Niekto si navykol. Iný nie. Už sa tá hrdza našťastie rozsypala, no niekedy sa mi zdá, že sa z toho vyšliapaného dvorčeka bojíme stále pozrieť za jeho hranice, za plot za dedinou. Ako keby nám stále nedorástli obstrihnuté krídla, aby sme vzlietli a pozreli na svet z iného uhla. Vesmír je nekonečný, bezhraničný, neobmedzený, len my ľudia sa radi obmedzujeme, sami seba i jeden druhého. Budujeme hranice a bariéry aj tam, kde netreba. Namiesto toho, aby sme stavali mosty, niekedy staviame steny a ploty."

A ešte rozprával o priateľskej komunite Klubu výtvarníkov a o veciach, ktoré nás presahujú: "Škoda každej krásy, ktorá zostane nepovšimnutá. Mnohé kvety sa na noc zatvárajú, akoby vedeli, že potme ich nádheru aj tak nik neocení. Potme akoby ani nejestvovali. Aj žltá, červená a tyrkysová sú v tme čierne. Vyjdime z tmy a uvidíme, ako sa tu kvety pri prvých lúčoch slnka zase otvárajú a čakajú na svojich obdivovateľov. A je im pritom úplne jedno, či ich obdivovateľ bude Japonec, Slovák alebo Mexičan."

Organizátorom výstavy je Krajské kultúrne stredisko v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

(kks)


Vytvorené: 11.11.2008 | Čitateľov: 3332