Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

KYSUCE V SLOVANSKOM OBDOBÍ

SLOVANSKÉ OBDOBIE 600 – 1000 rokov n.l. / Samova ríša, Veľkomoravská ríša /

  • V 7. storočí sa región Kysúc rozprestieral na severnom okraji Samovej ríše. Obyvatelia v tej dobe osídlenej hlavne dolnej časti Kysúc patrili k Slovanskému kmeňu, ktorého sídlo bolo zrejme na Veľkom vrchu v Divinke a jedným z operných bodov bolo i slovanské sídlo na Černatíne.
    Najstaršie slovanské osídlenia je možné datovať do doby predveľkomoravskej a nachádzali sa v lokalitách Hradisko nad Divinou, na Veľkom vrchu pri Divine a v Považskom Chlmci.

  • V 8. storočí tvorili Kysuce takmer neosídlenú severnú okrajovú časť Pribinovho kniežatstva, potom Veľkej Moravy až po vznik Uhorského kráľovstva.
    Počet archeologických nálezov na Kysuciach zo slovanského obdobia je pomerne malý. Nálezy pochádzajú z katastrov 4 obcí zo šiestich nálezísk.

  • V 8. storočí je však blízko ležiaca žilinská kotlina pomerne silne osídlená čo dokumentuje i mohylník v Krasňanoch z 51 mohylami z konca 8. storočia ( jeden z najvýznamnejších mohylníkov z tohto obdobia na Slovensku ). Slovanský kmeň obývajúci sever Slovenska patril k nitrianskemu kniežatstvu

  • 9. – 11.stor. – Kysuce tvoria skoro neosídlenú severnú okrajovú časť nitrianskeho Pribinovho
    kniežatstva a potom Veľkomoravskej ríše.
  • Stopy slovanského osídlenia z 9. stor. v Radoli , Koscelisku, Budatíne a Brodne ( nález črepov v blízkosti kysuckej cesty )
    Ďalší rozvoj osídlenia Kysúc je spätý s príchodom Slovanov.
    Trvalejšie osídlenie je výskumom potvrdené v oblasti ohraničenej na juhu ohraničenej Horným Vadičovom a Rudinou a severe Krásnom nad Kysucou. V slovanskom období dochádza k znovu-osídleniu v Lopušných PažitiachMalé Ostré – opevnenie z rozhrania 9. a 10. stor. osídlenie trvalo však krátko
  • 9. storočie – mohyla na rozhraní Dolného Vadičova, Kotrčinej Lúčky a Gbelian.
  • 9. – 10. storočie – stopy osídlenia na Malom Ostrom ( palisádové opevnenie ). Väčšie nálezy slovanského osídlenia sa obmedzili na povodie Vadičovského potoka.
  • Výskyt nálezov z 9. storočia môže odrážať expanzívnu politiku Svätoplukovej ríše spojenú s potrebou rozširovať sídliskové územie. Osídľovanie Kysúc v ďalšom období je dokumentované hlavne archeologickými nálezmi slovanských mohýl – Snežnica, Riečnica, Oščadnica, Klubina, Zborov nad Bystricou, Radoľa, Krásno nad Kysucou, Dunajov
  • 829 - do tohto roka spadajú Kysuce do misijného územia patriaceho pod správu biskupstva v Soľnohrade ( Salzburg )
  • 830 - Kysuce spadajú do misijného územia patriaceho pod správu biskupstva v Pasove ( Passau )
    - z tohto obdobia bol i predpokladaný predveľkomoravský kostolík v Krásne nad Kysucou
  • 863 - na Veľkú Moravu prichádzajú apoštoli Slovanov sv. Konštantín – Cyril a jeho brat Metod
    - z doby veľkomoravskej sú známe sídliská v Radoli, Krásne, Oščadnici
    - na územie Kysúc doniesli kresťanské posolstvo íroškótski misionári
  • 874 – 879 - Svätopluk pripojuje Vislansko v Poľsku k Veľkomoravskej ríši
    - Kysuce ležiace na hraniciach Veľkomoravskej ríše sa dostávajú do jej centrálnych oblastí čo priaznivo vplýva na ich hospodársky vývoj
    - obdobie Veľkomoravskej ríše bolo jedno z najvýznamnejších období v dejinách územia budúceho Slovenska a tým i Kysúc
    - rozpad Veľkomoravskej ríše nezasiahol výraznejšie región Kysúc
  • 955 - cisár Otto I. v bitke pri rieke Lech poráža staromaďarské koristnícke družiny
    - Přemysl Boleslav I. ovládol časť Slovenska spolu s Kysucami, ktoré sa tak na krátku dobu stávajú súčasťou mladého českého kráľovstva
  • 973 - vzniká pražské arcibiskupstvo, ktorého právomoci siahajú až po pravý breh Dunaja
    - pod pražské arcibiskupstvo patrí aj predpokladaná radoľská farnosť

Súvisiace kategórie článkov :