Publius Tacitus Kornelius – historik Rímskej ríše žil na prahu nášho letopočtu . V jeho dobe dochádza k úpadku rímskeho impéria pod tlakom barbarských kmeňov hlavne Germánov. Veľa prác rímskych autorov čim už vojenských, alebo historikov sa venuje Germánom a nebezpečenstvu ktoré prinášali. Tacitus na túto tému spracoval dielo Germánia. V súvislosti s regiónom Kysúc je však zaujímavá Tacitova druhá kniha Análov.

Profesor Karlovej univerzity Ľubor Niderle zostavil na základe prác rímskych historikov mapu starej Germánie.

Časť východnej hranice Germánie tvorila rieka Visla. Otvorenou ostala otázka východnej hranice medzi Vislou a Dunajom. A tu vstupujú do histórie Kysuce a to konkrétne rieka Kysuce. Je totiž predpoklad, že ďalšiu časť východnej hranice Germánie tvorili práve rieky Váh a Kysuca. V už spomínanej druhej knihe Tacitových Análov sa v roku 116 n.l. dostáva názov rieky Cusus. Nie je však jasné, či pomenovanie patrí Váhu, alebo Kysuci. Za zmienku stojí i Tacitovo konštatovanie, že ľud pri rieke Cusus mal za kráľa muža menom Vania z rodu Kvádov.

Najstaršia písomná zmienka o Kysuckom Novom Meste je z roku 1254. História tejto oblasti sa však začala písať oveľa skôr.
Dr. Anton Petrovský – Šichman archeológ, ktorý podstatne prispel k odkrývaniu kysuckých dejín prišiel roku 1965 s problémom antickej osady Asanka.
Grécky učenec Klaudius Ptolemaios okolo roku 150 n.l. nakreslil v jednej zo dvojíc máp antickú osadu Asanka. Podľa jeho zaznačenia mala táto osada ležať práve v oblasti Kysúc na ceste z Jablunkovského priesmyku.

Podľa názoru Dr. Petrovského – Šichmana je antická osada Asanka totožná s polohou osady Jesesin, ktorá bola predchodcom Kysuckého Nového Mesta. Už v darovacej listine Belu IV. Z roku 1254 sa spomína Kysucké Nové Mesto pod názvom Jesesin.

Tento názor Dr. Petrovského – Šichmana však nie je zatiaľ doložený žiadnymi materiálnymi dôkazmi.