Horné Kysuce mali nevyužité pasienkové plochy. Príchod Valachov s ich húževnatým a odolným valašským dobytkom umožňoval ich využitie. Tým sa horné Kysuce dostávajú do záujmovej sféry feudálnych panstiev.  Majitelia panstiev podporovali osídľovanie hlavne riedko, alebo vôbec neosídlených horných Kysúc. Feudálne panstvá majúce majetky , alebo nachádzajúce sa v blízkosti Kysúc začínajú mať záujem rozšíriť svoje majetky zaberaním pôdy na dovtedy ľudoprázdnom území , osídliť ho a hospodársky využiť.

Hranice feudálnych panstiev neboli na severe presne určené a strácali sa v lesoch horných Kysúc. Na časti Kysúc si nárokovali na juhu budatínske i strečnianske a bytčianske panstvo a na severe žiwiecke a tešínske panstvo. Do začiatku osídľovania Valachmi prebiehal spor hlavne vo verbálnej rovine. Príliv valašských osadníkov spôsobil , že bolo možné využiť hornaté Kysuce ekonomicky (spracovanie dreva, získavanie pôdy, stavba osád, obrábanie pôdy, chov dobytka, príjmy z dávok, ktoré muselo obyvateľstvo platiť). Spory sa začínajú presúvať do silovej roviny a začínajú i priame ozbrojené strety.

Feudálne panstvá využívajú na svoju územnú expanziu valachov a snažia sa posunúť hranice svojich panstiev. Osadníci zaberajúci oblasť horných Kysúc neboli len Valasi, roľníci, pastieri a drevorubači, ale regrutovali sa i z vojenských zbehov a vyslúžilých vojakov, ktorí neváhali rozširovať svoje pasienky , lesy a pôdu i násilím, čo len podporilo a neskôr i pomáhalo udržať vzniknutý spor.
- územie horných Kysúc patrilo od 14 stor. Krásnu nad Kysucou, ktoré bolo vlastníctvom žilinských dedičných richtárov

1526 - územie horných Kysúc sa spolu so Žilinou a teda i Krásnom nad Kysucou a hornými Kysucami stáva vlastníctvom strečnianskeho panstva
- nepresné hranice a systém feudálneho práva dovoľoval zemepánom zaberať i územia, ktoré im nepatrili z čoho vznikali spory právne , ale i ozbrojené

1535 - začiatok sporu - budatínske panstvo žaluje strečniansku protistranu za zaberanie Valachov a vyberanie dávok
- Rafael Podmanický / Bytča / usadzoval osadníkov a nútil ich pásť ovce na spornom území

1536 - vedie sa spor medzi Suňogovcami (Budatín) a Mikulášom Kostkom (Strečno), ktorý si nárokoval na bystrickú dolinu masív Veľkej Rače a územie na sever od Krásna nad Kysucou

1540 - v rámci sporu novo-vytýčené hranice neuspokojili žiadnu zo zúčastnených strán a dotknuté sa cítili i bytčianske panstvo (Podmanickí) a Starý hrad (Pongrác)
1545 - zomiera J. Podmanický a pánmi Budatína sa stávajú Suňogovci a spor pokračuje
1582 - súdny spor prerastá do ozbrojeného konfliktu. Strečnianski valasi prepadli budatínskych, budatínska strana ničí domy v Klubine a strečniansky kapitán Gecho ako odvetu vypaľuje Kysucké Nové Mesto a zabíja poddaných na Bystriciach

1583 - trenčiansky župan Imrich Forgáč rozhodol, že západné a stredné Kysuce budú patriť budatínskemu panstvu a východné Kysuce vrátane Čadce strečnianskemu panstvu

16.stor. - v druhej polovici storočia vzniká spor o hranice medzi Uhorskom na jednej strane a Sliezskom, Moravou a Poľskom na strana druhej a jedno zo sporných území, kde hranice neboli presne stanovené boli i Kysuce a tým sa do regionálneho sporu o Kysuce zapája i tešínske panstvo

1601 - Suňugovci z Budatína a Dersffyovci zo Strečna uzatvorili zmluvu, ktorá potvrdzovala rozsudok trenčianskeho župana - strečnianska strana však s rozsudkom ani zmluvou nesúhlasí a do sporu vstupuje nový faktor - tešínske panstvo ako spojenec Strečna a ničenie a zabíjanie pokračovalo

1616 - zmluva medzi tešínskym a budatínskym panstvom o pasení oviec v okolí Čadce - bola však nevýhodná pre čadčianskych Valachov, čo malo za následok ďaľšiu eskaláciu sporu

1637, 1640, 1641 - župná komisia rieši územné spory panstiev

1662 - Strečno a Budatín spor urovnali, avšak tešínska strana v spore pokračovala so zámerom získať časť územia Kysúc - pokračujú vojenské operácie, tešínska strana buduje v blízkosti Jablunkovského priesmyku opevnenie (šance) na zamedzenie prenikania slovenských Valachov na sliezsku stranu

1792 - definitívne urovnanie sporu , ktorý skoro na dve storočia spomalil rozvoj horných Kysúc a teda aj Čadce založenej