Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Remeslá

Začiatky remeselnej výroby sa kladú do obdobia keď sa remeselná výroba postupne začala špecializovať a oddeľovať od poľnohospodárskej výroby. Jestvovanie remesiel v dávnej dobe potvrdzuje archeológia. Vykopávky dokumentujú stav remeselnej výroby v určitom období a v určitej oblasti. Remeselnú činnosť na území Slovenska ale i celej Karpatskej kotliny možno hľadať v najstaršom osídlení, kde už dochádza k určitej špecializácii hlavne vo výrobe nástrojov.

Neolit - mladšia doba kamená (7000 - 3500 pred n.l.) - začína sa spracovanie nerastných surovín, v začiatku hlavne medi
Eneolit - neskorá doba kamená (3200 - 1500 pred n.l.) - popri nástrojoch sa objavuje už i výroba šperkov z medi ale i zlata. Slovenské rudohorie malo bohaté zásoby medi, ktoré bolo možné ťažiť povrchovo a táto domáca surovina znamenala rozvoj metelurgie na území Slovenska.
Stredná doba bronzová (1200 - 1000 pred n. l.) - ľud lužickej kultúry poznal už metalurgiu, konkrétne výrobu medi ale už i jej zliatiny - bronzu a bolo mu známe i hrnčiarstvo a výroba keramických výrobkov. Ľud tejto kultúry vyrábal z bronzu zbrane, nástroje, šperky.
Mladšia doba bronzová (1 000 - 900 pred n.l.) - v mladšej dobe bronzovej začína sa na Slovensko ako obchodný artikel dostávať železo ako ďalší kov s dôležitým civilizačným poslaním a to z oblasti Stredozemného mora.
Staršia doba železná - doba halštatská (700 - 400 pred n.l.) - v rámci staršej doby železnej sa objavujú Kiméri, Tráci, Skýti. Rozhodujúcim kovom vo výrobe sa stáva železo, čo malo vplyv i na zmeny štruktúry spoločnosti. Hlavne Skýti ovládali spracovanie železa a využívali to prednostne na výrobu zbraní .
Mladšia doba železná - doba laténska / 400 - 0 n.l. / - v mladšej dobe železnej sa objavujú Kelti, súbežne tu však žijú i potomkovia národov, ktorých mená nie sú známe a na časti územia Slovenska sa objavujú Dákovia.
Kelti predstavujú prvé etnikum známe z historických prameňov a na územie Slovenska prinášajú rozvinuté remeslá - spracovanie kovov (meče, štíty, bronzové prilby, medené kotly, šperky, obrazy bohov), výrobu dopravných a bojových vozov, vyrábajú textílie, mali rozvinuté mincovníctvo a hrnčiarstvo.

K masívnejšiemu osídľovaniu časti Kysúc dochádza až s príchodom ľudu lužickej kultúry a tým i k prvopočiatkom remesiel.

Sťahovanie národov - 400 - 600 rokov n.l. - zánik Rímskej ríše vyvolal v Európe dynamické zmeny - vpád Hunov do Európy a podmanenie pôvodného obyvateľstva, prípadne jeho vytlačenie do nových priestorov. Huni na Slovensku sa dostávajú do nitrianskej a pohronskej oblasti.V roku 451 boli Huni porazení čím bola zastavená hunská expanzia a uvoľnené územia začínajú obsadzovať germánske kmene. Germánske kmene prinášajú so sebou rozvinuté hrnčiarstvo.

Koncom 5. storočia sa začínajú objavovať na území Slovenska prvé slovanské kmene prichádzajúce karpatskými priesmykmi z oblasti dnešného Poľska. Slovanské kmene prichádzajúce na územie Slovenska predstavovali roľnícko - pastiersku spoločnosť. Slovania vedeli vyhľadávať a spracovávať železnú rudu.

Slovanské obdobie 600 - 1000 rokov n.l. (Samova ríša, Veľkomoravská ríša)

U Slovanov v tomto bolo rozšírené spracovanie dreva (obydlia, člny, opevnenie), spracovanie koží, kostí, parožia. V súvislosti so spracovaním dreva bolo rozšírené tesárstvo a s drevom a kosťami bolo spojené rezbárstvo.  V poľnohospodárstve používali pluh s radlicou , kosy a kosáky. Bolo známe a používané tkáčstvo. Najrozšírenejším a najvýznamnejším remeslom starých Slovanov bolo kováčstvo. Patrilo medzi prvé remeslo, ktoré sa natrvalo oddelilo (špecializovalo) od poľnohospodárstva. Súviselo to s neustálou potrebou výroby predmetov dennej potreby (sekery, nože, kosy, kosáky, zbrane, brnenia).
V 8. a 9. storočí v blízkosti surovinových zdrojov vznikali osady, ktorých obyvatelia sa zaoberali spracovaním železnej rudy na železo a následne na úžitkové predmety z neho. Obyvatelia takto špecializovaných osád už nepracovali v poľnohospodárstve. V desiatom a jedenástom storočí sa rozšírila výroba podkov.
Veľká Morava mala rozvinuté šperkárstvo na vysokej remeselnej a umeleckej úrovni čo je dokladované mnohými archeologickými nálezmi. Špecializovali sa remeslá zlatníkov, kovotepcov, kovolejárov. V šperkárstve sa prejavoval vplyv Byzancie a bavorskej oblasti.
V tomto ranofeudálnom období sa výroba remeselného charakteru ešte úplne neoddelila od výroby poľnohospodárskej. Výrobky sa väčšinou spracovávali podomácky na dedinách, alebo na feudálnych a cirkevných hospodárskych dvoroch.

13. - 17. storočie

V 13. storočí sa remeselná činnosť v Európe ale i na Slovensku sa začína vydeľovať a stáva sa dôležitým hospodárskym činiteľom rozvíjajúcich sa miest a sťahuje sa do nich. Na území Slovenska bol tento proces špecifický a súvisel s kolonistami (osadníkmi) prevažne z Nemecka. Ústredná kráľovská moc usadzovala kolonistov do trhových centier a sídelných aglomerácii a poskytovala im ekonomické práva a výhody a autonómiu od miestnej (oblastnej) administratívy. Slovenské domáce obyvateľstvo tieto výhody nemalo.
Činnosť domácich remeselníkov bola prevažne viazaná na vidiek a samotní remeselníci boli viazaní poddanskou závislosťou, nemali k dispozícii vyspelé technológie . Remeslom sa väčšinou zaoberali želiari, ktorí nemali dostatok pôdy na obživu a preto sa venovali jednoduchým remeslám.
Pôsobenie kolonistov v oblasti remesiel kladne ovplyvnilo domácu remeselnú základňu v hospodárskej i sociálnej oblasti.

Remeselníka spojeného s poľnohospodárskou výrobou s nízkou technologickou úrovňou nahrádza remeselník usídlený v slobodných mestách ktoré majú privilégia zvýhodňujúce obchod a výrobu. Tento remeselník je špecializovaný na určitý druh remesla a pracuje s vyspelými technológiami, ktoré si priniesol z bývalej vlasti.
Koncom stredoveku sa sa v obciach a mestách začínajú objavovať slovenskí remeselníci.
Remeslá sa postupne začínajú vnútorne špecializovať napr. spracovanie dreva - stolárstvo, debnárstvo, drevotokárstvo, kolárstvo, výroba kuší, výroba lukov a šípov.