Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Architektúra a stavebníctvo na Kysuciach

Prírodno-hospodárske pomery Kysúc zásadne ovplyvnili charakter ľudového staviteľstva tohto obyvateľstva. Sídelné formy, ktorých urbanistickú formu podmieňoval ráz územia a ekonomicko-sociálne vzťahy, zodpovedali jednotlivým etapám osídlenia. Na základe týchto rozmanitých činiteľov sa formoval nielen celkový pôdorysný a obraz obce, ale aj samotný pôdorys domu, ráz a umiestnenie hospodárskych budov a v súvislosti s tým aj samotná forma usadlostí.

Na základe toho ako sa jednotlivé stavebné celky združovali do väčších sídelných skupín sú známe tri základné sídelné formy :

  • a/ sústredená
  • b/ reťazová
  • c/ rozptýlená - hromadná

V rámci Kysúc sa sídelné formy realizovali nasledovne :

  • V povodí Kysuce hlavne v dolnej časti Kysúc sa vytvoril sústredený typ osídlenia popri brehu Kysuce. Domy majú svoju architektonickú dominantu na čelnej stene, ktorú výrazne dopĺňa štítová úprava strechy. Os domu je smerom k ceste orientovaná kolmo alebo šikmo. Domy sú vedľa seba postavené rovnobežne, takže popri ceste vytvárajú dlhé rady.
  • Pre oblasť hornej časti Kysúc sú charakteristické voľnejšie rozložené sídelné skupiny. V dolinách sa tvorili tzv. reťazové dediny s voľnou zástavbou, riedko rozložené v doline, s väčšími medzerami medzi jednotlivými usadlosťami. S narastaním populácie sa reťazové dediny dopĺňali v medzerách ďalšími stavbami a vznikali tak i niekoľko kilometrov dlhé dediny.
  • Pre oblasť Javorníkov, Kysuckých vrchov, a Slovenských Beskýd sú charakteristické po chotároch roztrúsené samoty. Nerovnomerný vznik obcí a ich vývoj spôsobili, že tu nie je možné hovoriť o akomkoľvek pláne, ktorým by sa výstavba obce radila. Obce majú vplyvom horského prostredia a osídlenia v rámci valašskej a kopaničiarskej kolonizácie charakter rozptýleného osídlenia. Lazy vznikali hlavne v 17. a 18. storočí . Zakladateľom lazov boli dedinskí bezzemkovia, ale vznikali i ako doplnkové gazdovstvá zakladané majetnejšími roľníkmi.

Vychádzajúc z rozsiahlej členitosti územia neboli základné formy zástavby usadlostí v regióne rovnaké. Z typologického hradiska ich možno rozdeliť na štyri základné formy :

  1. jednotraktový typ
  2. uhlový typ
  3. dvojstranná zástavba
  4. nepravidelný typ zástavby

Individuálny charakter osídlenia väčšej časti Kysúc sa prejavoval vo voľnejšej orientácii domu, ktorá je však náhodná a a neradi sa žiadnymi základnými pravidlami. Rozhodujúce bolo vlastníctvo pozemkov, čo sa prejavovalo na umiestnení a orientácii hospodárskych budov vo vzťahu k obytnému domu.

Výber stavebného materiálu v ľudovom staviteľstve závisel od dobového, hospodárskeho a miestneho vývoja a teda i s viacerými druhými stavebného materiálu. Jednalo sa hlavne o :

  • drevo
  • kameň a tehla
  • nepálená tehla

Množstvo lesov a ich blízkosť k budovaným objektom poskytovali obyvateľstvu dostatok vyhovujúceho stavebného materiálu. Ponúkal sa o to viac, že pri zakladaní nových usadlostí a vytváraní nových polí bolo potrebné les najprv vyklčovať. V 18. a do polovice 19. storočia / do zrušenia poddanstva / nebola o drevo núdza. Vzhľadom na nedostatok prístupových ciest nemalo drevo veľkú cenu. Zemepáni preto dovoľovali ťažiť drevo poddaným a voľne ho využívať. Až do konca I. svetovej vojny bolo prevládajúcim stavebným materiálom drevo. Stavby z nepálených tehál a kameňa vyžadovali nákladnejšiu prípravu a technické znalosti. Stavebníci vychádzali z toho, že z dostupných materiálov bolo drevo najvhodnejším materiálom pre obytné domy budované v horskom prostredí, pretože drevené domy sú suché a teplé.

V súlade s použitým stavebným materiálom sa vyvíjala i i konštrukcia a technika stavby domu kde základnou stavebnou technológiou bolo zrubenie. V regióne Kysúc sa praktizovala technika pozdĺžneho prerezávania guláčov. Drevené stavby sa stavali spravidla bez základov prípadne i bez podmurovky.

Konštrukcia domu zodpovedala funkčnosti a jej cieľom bola predovšetkým účelnost.
Na Kysuciach bola rozšírená ochrana zrubu proti zahnívaniu a vlhnutiu a jeho zatepľovanie pomocou škárovania machom. Proti dažďu a mrazu býval zrub chránený šindľom, ktorý sa pribíjal na zrubové brvná.


Súvisiace kategórie článkov :