Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Architektúra a stavebníctvo na Kysuciach

Prírodno-hospodárske pomery Kysúc zásadne ovplyvnili charakter ľudového staviteľstva tohto obyvateľstva. Sídelné formy, ktorých urbanistickú formu podmieňoval ráz územia a ekonomicko-sociálne vzťahy, zodpovedali jednotlivým etapám osídlenia. Na základe týchto rozmanitých činiteľov sa formoval nielen celkový pôdorysný a obraz obce, ale aj samotný pôdorys domu, ráz a umiestnenie hospodárskych budov a v súvislosti s tým aj samotná forma usadlostí.

Na základe toho ako sa jednotlivé stavebné celky združovali do väčších sídelných skupín sú známe tri základné sídelné formy :

  • a/ sústredená
  • b/ reťazová
  • c/ rozptýlená - hromadná

V rámci Kysúc sa sídelné formy realizovali nasledovne :

  • V povodí Kysuce hlavne v dolnej časti Kysúc sa vytvoril sústredený typ osídlenia popri brehu Kysuce. Domy majú svoju architektonickú dominantu na čelnej stene, ktorú výrazne dopĺňa štítová úprava strechy. Os domu je smerom k ceste orientovaná kolmo alebo šikmo. Domy sú vedľa seba postavené rovnobežne, takže popri ceste vytvárajú dlhé rady.
  • Pre oblasť hornej časti Kysúc sú charakteristické voľnejšie rozložené sídelné skupiny. V dolinách sa tvorili tzv. reťazové dediny s voľnou zástavbou, riedko rozložené v doline, s väčšími medzerami medzi jednotlivými usadlosťami. S narastaním populácie sa reťazové dediny dopĺňali v medzerách ďalšími stavbami a vznikali tak i niekoľko kilometrov dlhé dediny.
  • Pre oblasť Javorníkov, Kysuckých vrchov, a Slovenských Beskýd sú charakteristické po chotároch roztrúsené samoty. Nerovnomerný vznik obcí a ich vývoj spôsobili, že tu nie je možné hovoriť o akomkoľvek pláne, ktorým by sa výstavba obce radila. Obce majú vplyvom horského prostredia a osídlenia v rámci valašskej a kopaničiarskej kolonizácie charakter rozptýleného osídlenia. Lazy vznikali hlavne v 17. a 18. storočí . Zakladateľom lazov boli dedinskí bezzemkovia, ale vznikali i ako doplnkové gazdovstvá zakladané majetnejšími roľníkmi.

Vychádzajúc z rozsiahlej členitosti územia neboli základné formy zástavby usadlostí v regióne rovnaké. Z typologického hradiska ich možno rozdeliť na štyri základné formy :

  1. jednotraktový typ
  2. uhlový typ
  3. dvojstranná zástavba
  4. nepravidelný typ zástavby

Individuálny charakter osídlenia väčšej časti Kysúc sa prejavoval vo voľnejšej orientácii domu, ktorá je však náhodná a a neradi sa žiadnymi základnými pravidlami. Rozhodujúce bolo vlastníctvo pozemkov, čo sa prejavovalo na umiestnení a orientácii hospodárskych budov vo vzťahu k obytnému domu.

Výber stavebného materiálu v ľudovom staviteľstve závisel od dobového, hospodárskeho a miestneho vývoja a teda i s viacerými druhými stavebného materiálu. Jednalo sa hlavne o :

  • drevo
  • kameň a tehla
  • nepálená tehla

Množstvo lesov a ich blízkosť k budovaným objektom poskytovali obyvateľstvu dostatok vyhovujúceho stavebného materiálu. Ponúkal sa o to viac, že pri zakladaní nových usadlostí a vytváraní nových polí bolo potrebné les najprv vyklčovať. V 18. a do polovice 19. storočia / do zrušenia poddanstva / nebola o drevo núdza. Vzhľadom na nedostatok prístupových ciest nemalo drevo veľkú cenu. Zemepáni preto dovoľovali ťažiť drevo poddaným a voľne ho využívať. Až do konca I. svetovej vojny bolo prevládajúcim stavebným materiálom drevo. Stavby z nepálených tehál a kameňa vyžadovali nákladnejšiu prípravu a technické znalosti. Stavebníci vychádzali z toho, že z dostupných materiálov bolo drevo najvhodnejším materiálom pre obytné domy budované v horskom prostredí, pretože drevené domy sú suché a teplé.

V súlade s použitým stavebným materiálom sa vyvíjala i i konštrukcia a technika stavby domu kde základnou stavebnou technológiou bolo zrubenie. V regióne Kysúc sa praktizovala technika pozdĺžneho prerezávania guláčov. Drevené stavby sa stavali spravidla bez základov prípadne i bez podmurovky.

Konštrukcia domu zodpovedala funkčnosti a jej cieľom bola predovšetkým účelnost.
Na Kysuciach bola rozšírená ochrana zrubu proti zahnívaniu a vlhnutiu a jeho zatepľovanie pomocou škárovania machom. Proti dažďu a mrazu býval zrub chránený šindľom, ktorý sa pribíjal na zrubové brvná.


Súvisiace kategórie článkov :

Overte si, či je doména voľná:


* platí k webhostingovým balíkom PLUS, NUKE, GIGA

Novinka ! Internetové vizitky

Zaregistrujte si svoju webstránku už dnes, k doméne dostanete internetovú vizitku zdarma.

Pozrite si

Novinky e-mailom

Najbližšie podujatia

Výstava Egypt - Dar Nílu Výstava Egypt - Dar Nílu
Kaštieľ Radoľa v Radoli vás pozýva na v&ya ...
Galéria Na šindli Galéria Na šindli
Po svojej októbrovej premiére v Bratislave sa Gal&e ...
Váľanie mája v skanzene Váľanie mája v skanzene
Mesiac máj je bezpochyby jeden najkrajší mes ...
Kysucký maratón 2012 Kysucký maratón 2012
Kysucký maratón 9. jún 2012 38. roční ...
Dobré správy samosprávy Dobré správy samosprávy
Žilinský samosprávny kraj vyhlasuje 5. roční ...

Pridaj sa k nám na Google +