
Najrýchlejšie sa plnia feromónové lapače v ochranných obvodoch Tatranská Javorina, Vyšné Hágy, Podspády, Štrbské Pleso, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica, Kežmarské Žľaby a v oblasti Tichej a Kôprovej doliny. Situácia sa zhoršila aj na Orave v ochrannom obvode Zverovka. Štátne lesy TANAP-u umiestnili v národnom parku 5600 feromónových lapačov v 3. a 4. stupni ochrany prírody. V 5. stupni ochrany prírody, kde zákon o ochrane prírody a krajiny umiestnenie feromónových lapačov nedovoľuje, môžu lesníci len zaznamenávať postup lykožrútovej kalamity štatistickým rátaním suchých stromov. Štátne lesy TANAP-u v bezzásahovom území vrátane vzácnych pralesovitých formácií odhadujú už viac ako 560 000 lykožrútom zničených stromov na ploche takmer 2000 hektárov. Práve z takto umelo vytvoreného bezzásahového územia, kde majú lykožrúty zabezpečený nerušený vývoj, masívne nalietavajú do širokého okolia a ničia lesy aj v nižších stupňoch ochrany prírody, dodal Ferenčík.
Dôvodom neželaného vývoja lykožrútovej kalamity v Tatranskom národnom parku je podľa lesníkov množstvo kalamitnej drevnej hmoty ponechanej v území bez zásahu na základe rozhodnutí štátnej správy ochrany prírody. Na vývoj lykožrútovej kalamity malo vplyv aj počasie. apríl bol za posledných 110 rokov najteplejší. Teploty boli vyššie v priemere o tri až štyri stupne Celzia, rovnako ako v máji, kedy bolo teplejšie v priemere o jeden stupeň Celzia, povedal vedúci Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u Peter Fleischer. Nadpriemerné teploty spojené s veľkým deficitom zrážok a nízkou vlhkosťou tak vytvorili optimálne podmienky pre vývoj lykožrúta.
Od vetrovej kalamity poškodil podkôrny hmyz v území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAP-u viac ako 1,4 mil. stromov na ploche takmer 5000 hektárov. Podkôrny hmyz tak počas štyroch rokov zväčšil celkovú kalamitnú plochu v území v správe Štátnych lesov TANAP-u o viac ako polovicu z tej, ktorú pred piatimi rokmi poškodila (8737 ha) novembrová víchrica a dnes dosahuje už takmer 14 000 hektárov.
SITA