
Štúdia publikovaná v britskom časopise Nature poukazuje, že štíty hôr sa dostanú najviac 1 500 metrov nad úroveň, kde sa trvalo udržiava sneh. Zistenia takisto zdôvodňujú, prečo sa žiaden z najvyšších vrchov na svete nenachádza nikde v blízkosti Severného alebo Južného pólu. "Dôvod je jednoducho taký, že hranica snehu je vyššia v nižších zemepisných šírkach ako vo vyšších," tvrdí Engholm. Na rovníku sa ľadovce nehromadia skôr ako pri výške 5 000 metrov. V Kanade a Nórsku alebo Chile a na Novom Zélande sa línia snehu nachádza už vo výške 1 000 metrov, dodal Enghold.
Geológovia a glaciológovia už dlhý čas uvažujú nad možnými faktormi, ktoré ovplyvňujú výšku vrchov. Všetky pohoria sú tvorené zospodu, keď sa tektonické dosky, ktoré pokrývajú Zem, o seba roztrieštia. Zhora nadol ich však ničia sily podmienené klímou. Myšlienka, že masívne bloky pohybujúceho sa ľadu "obrúsia" vrstvy z vrcholkov hôr, nie je ničím novým, ale štúdia ako prvá zhromaždila dáta všetkých pohorí na Zemi do jediného modelu a porovnala ich s matematickými simuláciami.
Na svete existujú aj výnimky. Ak vychádzame z predpokladu, že sa vrcholky hôr nedostanú vyššie ako
1 500 metrov nad líniou snehu, tak napríklad Transantarktické vrchy by mali byť podstatne nižšie. V tomto prípade je to však pravdepodobne spôsobené tým, že na Južnom póle je podnebie také chladné, že ľadovce sa držia zamrznuté na jednom mieste a preto nespôsobujú eróziu. Ďalšou výnimkou sú sopky, ktoré však dokážu nahromadiť hmotu rýchlejšie, ako ich stihnú ľadovce zničiť.
Vo všeobecnosti však platí, že čím je pohorie staršie, tým je nižšie a plochejšie. "Vrchy v Nórsku vyzerajú, akoby boli ich špičky uťaté, pretože nad snehovou líniou toho ostalo len veľmi málo," tvrdí Egholm.
SITA_AFP