Tento úvodník hodlám venovať pracovníčkam Mestského podniku služieb, ktoré pracujú na Horelici a dennodenne sa 7 hodín venujú pretrieďovaniu, resp. dotrieďovaniu vyseparovaného odpadu. Úplne náhodne a zhodou okolností som sa jeden deň ocitla na spomínanom pracovisku. Vždy som separovala, možno nie až tak dôsledne, ako by som mala, ale základné pravidlá som dodržiavala. Odo dňa, keď som strávila 7 pracovných hodín v otvorenej hale s hromadou odpadu, separujem tak, aby som aspoň trocha uľahčila prácu týmto ženám.
O nevyhnutnosti separovania nebudem už vypisovať (to snáď vieme všetci). Chcem napísať o tom, čo dennodenne tieto ženy musia vykonať, aby bol odpad pripravený na lisovanie a jeho ďalšie spracovanie. Sama som to zažila a verte mi, nie je to vôbec ľahká práca. Môj pracovný deň začal v sobotu o 06.00 ráno. Som naučená stávať ráno skôr, a preto nebol ranný skorý budík pre mňa až taký veľký šok . Vyzbrojená pracovnými prostriedkami (rukavicami a vrecami) som vstúpila do haly, ktorá bola síce krytá, ale studená a nie veľmi voňajúca. Tak ako ostatné ženy, som aj ja sadla na stoličku, obklopila sa vrecami a po krátkej inštruktáži začala triediť. Biele, modré, zelené a hnedé PET fľaše som dávala do osobitných vriec, tak aby som jednotlivé farby nepomiešala. Poviete si, čo je na tom náročné?
Ale vyskúšajte si 7 hodín sedieť, čupieť alebo stáť v predklone, v hromade neporiadku, špiny a zápachu a hľadať jednotlivé farby fliaš. Po 2 hodinách práce som mala pocit, že nahromadeného odpadu vôbec neubúda. Navyše v časti, kde mali byť len plastové fľaše, som našla aj rôzne hnijúce nedojedky, triesky, tetrapaky, šrot a dokonca aj hygienické potreby. A teraz trieďte, kutrajte a separujte. Pri každom takomto náleze som s hrčou v krku nadávala na tých, ktorí bez hanby a studu hodia do vreca určeného na plasty takýto odpad. Separujeme vôbec alebo sa len tak tvárime? Veď to predsa inteligentný človek nemôže ani urobiť! Úprimne sa Vám priznám, že OBDIVUJEM ženy, ktoré tu dennodenne 7 hodín denne, 7 dní v týždni ohnuté nádenníčia. Priala by som im, aby mohli pracovať v modernom a čistom prostredí, pri plnoautomatizovanom triediacom páse za primeranú mzdu.
Chcem sa im preto POĎAKOVAŤ za ich „drinu“ a ochotu robiť činnosť, ktorá nepatrí medzi tie „lukratívne“ . Bez nich by však mesto nemohlo ďalej separovaný odpad dať ďalším recyklovateľom. Ony tvoria ten najdôležitejší článok v celom procese separovania. Len my -ostatní o tom nevieme. Buďte preto takí dobrotiví a dajte si záležať na tom, ako vytrieďujete odpad. Nehádžte do vriec to, čo tam nepatrí. Naozaj tým pomôžete týmto ženám a zároveň si uctíte aj ich prácu.
Ďakujeme Vám.
Tento článok prinášame v spolupráci s redakciou : Čadčan - mestské noviny. viac na www.mestocadca.sk