Na prvý augustový týždeň pripravilo Kultúrne a informačné centrum mesta Čadca pre deti a mládež prázdninový pohybovo-kreatívny workshop pod názvom TO KRÁSNE V NÁS. Cieľom projektu bolo rozvinúť u detí ich tvorivosť, fantáziu a umelecké nadanie. Počas piatich dní sa učili základy tanečných, výtvarných, hudobných a divadelných kreácií. Výučbu tanečných štýlov si zobrala pod patronát Mgr. Zuzana Kubíniová, ktorá sa tancu venuje už niekoľko rokov.
Čo pre Vás znamená tanec?
Tanec sprevádza človeka od najútlejšieho veku. Deti sa spontánne vrtia pri hudbe alebo speve, poskakujú a tešia sa, užívajú si radosť zo života. Vyjadrujú svoju radosť a slobodu vždy keď majú na to chuť a príležitosť. Tanec je určitý druh relaxu či osobnou „meditáciou“ na hudbu. Keď sa tancujúci človek stane hudbou, už to nie je on, ale čistá energia hudby, pohybu a duše. Deti majú svoj prirodzený, úprimný vzťah k pohybu, sú plné energie a radosti. Ja, ako pedagóg, mám to šťastie pracovať s týmito slobodnými bytosťami. Práca s deťmi je veľmi kreatívna, ani jedna tanečná hodina nie je rovnaká, je to neustály dynamický proces obohacujúci nielen deti, ale aj mňa. K svojim žiakom pristupujem ako k inšpiratívnym, múdrym a zodpovedným bytostiam, snažím sa rozvíjať ich talent a sebavedomie. Podporujem ich talent a pracujeme spoločne s ich nápadmi. Deti potrebujú cítiť, že sú šikovné, úspešné, talentované, že to dokážu ... Túžia byť pochválené rodičmi, učiteľmi, kamarátmi a o to všetko sa snažím. Verejné vystúpenie je výsledkom ich snahy, šikovnosti, výpoveďou „pozrite čo som dokázala, stojím tu na javisku, mám strach a trému, nie je to pre mňa jednoduché, ale tancujem len pre vás.“
Aká je práca s tanečníkmi?
Pracujem už s 3-4 ročnými deťmi, ale aj s 30 ročnými mamičkami. Pravidelne sa stretávajúca skupina vytvorí po určitom čase vlastnú komunitu, ktorá má svoje pravidlá, komunikáciu, rituály, svoj vlastný život. Ožíva na začiatku tréningu a končí s odchodom posledného tanečníka z tanečnej sály. Podobne, ako pre deti i pre dospelé ženy, platí, že aj ony sa dokážu „odviazať“ pri dobrej hudbe a zabudnú na starosti pri tanečných kombináciách, napríklad baletu. Baletky z nich síce nebudú, ale prísne pozície tohto klasického tanca, správne držanie tela a predpísaný pohľad v póze si vyžaduje koncentráciu, sústredenie a pri tom všetkom myslieť na povinnosti a starosti, to sa nedá. Povedať si, že chodím na tanec, vždy som chcela tancovať, tak to robím teraz a baví ma to, je veľmi pozitívny postoj k sebe aj k životu.
Čo dáva tanec Vašim zverencom?
Balet, moderný tanec, džezový tanec sú tanečné štýly s prvkami etnotancov. Tanečné techniky sa svojimi prepracovanými a presnými pózami v mnohom podobajú na tréningy bojových umení, cvičení jógy či Či-kungu. Treba sa zahĺbiť do svojho vnútra, sústrediť sa na svoje telo a prácu s ním, otvoriť svoje srdce, to všetko pôsobí blahodárne nielen na telo, ale aj na dušu. Najmä pre deti je táto aktivita prospešná z hľadiska správneho držania tela /chrbát, bruško/, rozvíjania koordinácie, spevnenia svalov, zlepšenia kondície, uvoľnenia nahromadenej energie, samoliečenie emocionálnych bolestí tancom, hudbou, to všetko sú dôvody prečo tancovať. Všetci chceme, aby naše ratolesti boli šťastné a spokojné. Myslím si, že tancom sa môže stať z nešťastného a neúspešného dieťaťa veselý a sebavedomý jedinec. Vyučovanie preto zameriavam nielen na tanec, ale aj na spev, hovorené slovo, využívam každý návrh žiaka a podporujem ho vo fantázii. Ak sa niečo nehodí do tanečnej choreorafie, vysvetlím mu, že to síce bol dobrý návrh, ale teraz ho nepoužijeme, možno neskôr. Milujem deti a ich čisté duše. Pred nimi sa človek nezakryje za pretvárku, oni sa pozerajú srdcom, nie očami. Ak cítia, že ich máte radi, vracajú vám lásku dvojnásobne.
Vychovali ste si úpešnú pokračovateľku Vašej práce, svoju dcéru. Ako Vám pomáha?
Práca s teenegrami je odlišná. Pri práci s nimi musím mať na pamäti najmä ich revoltu a boj s každou autoritou, „emocionálne búrky“ v duši v čase dospievania. Ich záujem sa snažím podchytiť v tom, čo sa im páči v tanečnom štýle súčasnej generácie, ktorý sa volá hip-hop. Pracujem s takouto tanečnou skupinou na Základnej umeleckej škole. Choreografie a hudobný výber skladieb však prenechávam svojej dcére Vande, ktorá má k tomuto tancu bližšie, vzhľadom na to, že hip-hop je tanečný prejav súčasnej mladej generácie. Vanda absolvovala tréningy v tanečných školách Jonyho Mečocha a Fredyho Aisi, zamerané práve na tento tanečný štýl.
Ako vnímajú mladí ľudia takúto kolektívnu prácu?
Byť členom tanečnej skupiny vyžaduje zmysel pre kolektívny prospech, kde sila a krása má zmysel len v skupinovej výpovedi. „Frajerina“ je, ak dobre tancuješ a ak chceš dobre tancovať, musíš na sebe pracovať, odviesť kus práce pred zrkadlom, opakovať dookola prvky, aj keď nevládzeš, musíš sa prekonať a pokračovať v tréningu. Byť lepší než včera a vložiť do tanca srdce, aby verejné vystúpenie zožalo úspech. A to sa treba všetko naučiť na hodinách tanca. Toto všetko sú dôvody, prečo sa venujem svojmu zamestnaniu s láskou a ešte vždy ma to neprestalo baviť. Verím, že moja práca je neviditeľnou barličkou deťom, ktoré hľadajú v tomto zmätenom svete svoju identitu a tanec je ich vnútornou výpoveďou o sebe, o svojich radostiach a bolestiach, smútkoch a hľadaní samého seba, či riešením svojich problémov nie nahromadenou agresivitou, ale svojím „tancom o život“. Nezáleží na tom čo robíte, ale ako to robíte, koľko lásky vkladáte do svojich činností.
Čo Vám projekt To krásne v nás priniesol?
Projekt „To krásne v nás“ je len malým krokom ako ukázať deťom, že si dokážu ozdobiť svoje tričko vlastnoručne namaľovaným obrázkom a že verejné vystúpenie na námestí rodného mesta chce odvahu. Tieto deti dokázali, že ju majú, stačí ich len podporiť. V budúcom roku plánujeme uskutočniť celodenný tábor s výukou hip-hopu, zameraným nielen na tanec. Výsledkom by mal byť tanečný príbeh so všetkým čo k tomu patrí. Taký malý muzikál z ulice. Ale teraz je zavčasu hovoriť o tom, čo bude o rok.
Za rozhovor ďakuje: Mgr. V. Strýčková