
"V mnohých organizáciách verejného sektora dnes panuje strach," podotkla Beblavá. Ľudia sa obávajú, že ak sa ozvú, tak vo finále nebudú stíhaní "koristníci", ale tí, čo o tom rozprávajú. Chýba tiež ochrana tých, ktorí sú ochotní rozprávať. Nestačí o tom len hovoriť, ale treba konkrétne kroky aj urobiť, upozornila Beblavá. Ako príklad uviedla iniciatívu časti zamestnancov najväčšieho správcu lesov na Slovensku - Lesy SR. Zamestnanci ako členovia petičného výboru Ľudia pre lesy obvinili ešte v júli vlastný manažment z tunelovania firmy. Prípad vyšetruje polícia.
Podľa Petra Gogolu, jedného z členov petičného výboru, je potrebné, aby politici prijali zodpovednosť za to, čo sa deje. "Dôvodom, prečo došlo k situácii v štátnych lesoch, je chybný systém," poznamenal. Ich petíciu do dnešného dňa podpísalo vyše 15-tisíc ľudí. Chcú, aby sa skončilo politické a lobistické drancovanie lesov. Parlamentu tiež chcú predložiť návrh zákona, ktorý by definoval funkciu podniku. Na jeho návrhu pracuje tím odborníkov z petičného výboru. Predložiť ho plánujú na budúci mesiac. Podobné pravidlá už fungujú v Rakúsku a Bavorsku, dodal Gogola.
O tom, že v slovenských firmách oznamovanie nekalých praktík nefunguje, potvrdil aj nedávny prieskum českej firmy Surveilligence a jej partnerov. S dotazníkom firma oslovila v júni a júli tohto roka vyše 1 300 slovenských organizácií. Podľa jednej z častí, ktorú dnes na seminári prezentoval riaditeľ firmy Ján Lalka, im ho vrátilo späť 74 organizácií. "Reagovali zrejme iba firmy, ktoré majú niečo zavedené," vysvetlil SITA.
SITA