
"Arménsky štát preukázal odvahu... čo sa týka budúcnosti našej krajiny," uviedli vládne strany vo vyhlásení. "Vítame takúto politiku a vyzývame všetkých občanov Arménska, všetky politické a spoločenské organizácie, ako aj všetkých Arménov na celom svete, na vytvorenie potrebných podmienok, aby bol tento proces úspešný."
Podľa dohody z konca augusta budú viesť Arménsko a Turecko šesť týždňov trvajúce interné politické konzultácie a následne predložia svojim parlamentom na schválenie dva protokoly. Tureckí predstavitelia minulý týždeň informovali, že turecký minister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu a jeho arménsky rezortný partner Eduard Nalbandian tieto dokumenty podpíšu 10. októbra vo Švajčiarsku. Arménska strana však uvedené stretnutie zatiaľ nepotvrdila. Dohoda sa v oboch krajinách stala terčom kritiky opozície, podľa ktorej vlády urobili priveľa ústupkov.
Turecko odmietalo nadviazanie diplomatických vzťahov s Arménskom pre žiadosť Jerevanu, aby bolo masové vraždenie Arménov osmanskými Turkmi v čase prvej svetovej vojny uznané za genocídu. Ankara uzavrela svoje hranice s Arménskom v roku 1993 zo solidárnosti s Azerbajdžanom v súvislosti s otázkou Náhorného Karabachu. V tom čase totiž etnickí arménski separatisti za podpory Arménska prevzali kontrolu nad týmto územím.
SITA/AFP