
V médiách zaznela informácia o zostatku finančných prostriedkov na účtoch mesta k 31.12.2009 vo výške 2 milióny € (cca 60 000 000,-Sk). Nemenovaný pochybný "občasník" venoval tejto informácií niekoľko strán. Zamýšľajúc sa nad pochybnosťou finančných zdrojov ponúka aj možné alternatívy ich využitia. Aká je teda pravda, ktorú vám občasník rád nepovedal celú? - pýtame sa za prísne "utajených" tvorcov prednostu MsÚ Ing. Jána Husára.
Nejde len o plánovaný marketingový ťah?
Nejde o žiadny marketingový ťah zo strany vedenia mesta. Sú to naakumulované zdroje za predchádzajúce tri roky, kedy si mesto vytvorilo aj vďaka získaniu mimorozpočtových zdrojov finančnú rezervu „na horšie časy“. Tie v samospráve nastali v dôsledku finančnej krízy, čo sme najmä v roku 2009 pocítili vo forme výpadkov na daniach z príjmov poukazovaných mestu. Vďaka tejto rezerve dnes mesto nemusí vypínať verejné osvetlenie, obmedzovať chod plavárne, redukovať spoje mestskej hromadnej dopravy a pod. Znamená to, že sme všetky samosprávne funkcie mesta schopní zabezpečovať bez väčších problémov. Navyše sme si vytvorili priestor pre kapitálové výdavky, a to na rozvojové programy mesta.
Sú finančné prostriedky skutočne na účte?
Áno, k 31. 12. 2009 bolo na účtoch mesta celkom 2 053 896 €, čo predstavuje v korunovom vyjadrení 61 875 671 Sk. Uvedená suma korešponduje s výpismi z jednotlivých účtoch a v konečnom dôsledku ju potvrdil vo svojej správe aj nezávislý audítor účtovnej závierky mesta za rok 2009, ktorý okrem iného konštatoval, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a objektívny pohľad na finančnú situáciu mesta k 31. 12. 2009, na výsledky jej hospodárenia a peňažné toky za uplynulý rok. Akékoľvek spochybnenie tohto stavu považujem za krajne nezodpovedné, najmä od tých, ktorí tieto dezinformácie šíria.
Sú aj k dispozícií alebo sú viazané na iné predurčené aktivity?
Samozrejme, že uvedené finančné prostriedky sú k dispozícii. Z celkového zostatku finančných prostriedkov je na fonde rozvoja bývania 4 753 € (143 188,88 Sk). Tieto zdroje sa používajú na financovanie bytovej výstavby a príslušnej technickej vybavenosti. Na rezervnom fonde predstavuje zostatok 17 512 € (527 000 Sk). O použití týchto fondov rozhoduje vždy mestské zastupiteľstvo. Na sociálnom fonde je k dispozícii 635 € (19 000 Sk) a jeho tvorbu a použitie upravuje kolektívna zmluva. Ostatné finančné prostriedky sú použiteľné tak na bežné ako i kapitálové výdavky.
Na čo a ako sa tieto peniaze použijú?
Z celkovej sumy sa v prvom rade uhradili tzv. krátkodobé záväzky, ktoré prešli v rámci bežného platobného styku do roku 2010 v rozsahu približne 250 000 € (7.5 mil. Sk). V rámci 1. zmeny rozpočtu Mesta Čadca na rok 2010 poslanci mestského zastupiteľstva uvoľnili do rozpočtu ďalších 416 242 € (12,5 mil. Sk) na účely rekonštrukcie strechy domu kultúry, krytej plavárne, na nákup zberových vozidiel na TKO, dotáciu pre futbalový klub Čadca atď. O použití ďalších finančných prostriedkov budú rozhodovať poslanci mestského zastupiteľstva v rámci zmien rozpočtu počas roka 2010.
Má mesto nehospodárne úverové zaťaženie?
Návratné zdroje financovania, medzi ktoré patria aj úvery, sú bežnou formou hospodárenia samospráv v oblasti rozvojových investícii. Započítavajú sa do dlhu mesta. Maximálne hranice dlhu sú stanovené zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy dvoma kritériami a to, že celková suma dlhu mesta neprekročí 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a suma ročných splátok návratných zdrojov financovania neprekročí 25% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Mesto Čadca sa v súčasnej dobe pohybuje vo vzťahu k prvému kritériu vo výške 34% a vo vzťahu k druhému kritériu na úrovni 2,5%. Z uvedeného vyplýva, že tzv. „dlhová služba“ sa pohybuje v stredne miernom pásme.
Pokiaľ ide o samotné úvery treba povedať, že v každom volebnom období mesto bralo a čerpalo úvery, na druhej strane sa staršie úvery postupne splácali. Úverové zmluvy sa vždy uzatvárajú na základe ponuky viacerých bánk.
Zároveň mesto sleduje aj vývoj na finančno-úverových trhoch a v prípade podstatných zmien pristupuje k reštrukturalizácií úverového portfólia s cieľom optimalizovať ekonomické dopady na rozpočet. Toto sa udialo aj v máji 2009, kedy sa prehodnotili všetky úverové zmluvy. Takže reč o nehospodárnom úverovom zaťažení mesta nemá v tomto prípade opodstatnenie.
Aký návrh poslanca M. Guru v súvislosti s verejným osvetlením si mesto neosvojilo?
Problematika modernizácie, rekonštrukcie a samotnej údržby verejného osvetlenia je veľmi zložitá a pochopiteľne náročná na finančné prostriedky. Ani jedno mesto na Slovensko si nedovolilo financovať komplexnú rekonštrukciu z vlastných zdrojov. Podobne aj v meste sme hľadali najvhodnejšiu formu financovania tak, aby to bolo únosné pre rozpočet aj v nasledujúcich rokoch. Ak zoberieme do úvahy, že komplexná modernizácia a rekonštrukcia vereného osvetlenia bez údržby a prevádzky bude v meste stáť približne 4,5 mil. € (135 mil. Sk), tak je úplne jasné, že toľko jednorazových disponibilných zdrojov mesto nemá, ani mať nebude. Takmer dva roky trvala príprava, jednak technickej prípravy projektu verejného osvetlenia a jednak možnosti prefinancovania tohto objemu prác a služieb. Štrukturálne fondy a iné mimorozpočtové zdroje môžu vyriešiť len čiastkový problém. Havarijný stav osvetlenia na celom území mesta si jednoznačne vyžaduje komplexný prístup. Z možných alternatív financovania sa mesto rozhodlo financovať generálnu rekonštrukciu verejného osvetlenia prostredníctvom tretej strany s využitím metódy EPC (Energy performace contracting). Veľmi zjednodušene povedané, ide o financovanie zhotoviteľom – prevádzkovateľom formou dlhodobej prevádzky, pričom úhrada za služby je z väčšej časti kompenzovaná dosiahnutými úsporami elektrickej energie a údržby. V týchto intenciách sa v súčasnej dobe pripravuje proces verejného obstarávania. Pokiaľ ide o Vašu otázku či si mesto osvojilo alebo neosvojilo návrh poslanca, nemám informácie o tom, že by takýto návrh bol niekedy predložený.
Prečo nevyužije mesto túto rezervu na výstavbu Palárikovho domu, či dostavbu telocvične ZŠ J.A.Komenského?
Už v predchádzajúcom vyjadrení som uviedol, že z týchto zdrojov je možné financovať aj investičné projekty a teda aj výstavbu Palárikovho domu za podmienky, že túto skutočnosť schváli mestské zastupiteľstvo. Treba mať však na pamäti, že je tu rozostavaný dom kultúry a práve na dokončenie jeho rekonštrukcie budú okrem iného použité zdroje aj z tejto rezervy. Rozostavať ďalšiu stavbu na úseku kultúry v rozsahu približne 5 mil. € ( 150 mil. Sk) z vlastných zdrojov, ktorej využitie a následná prevádzka je problematická, by bolo pri všetkej úcte k dejateľovi Jankovi Palárikovi veľkým hazardom z pohľadu verejných financií.
Pokiaľ ide o výstavbu telocvične ZŠ J. A. Komenského, na dostavbu ktorej je potrebných 863 tis. € (26 mil. Sk) treba povedať, že pani podpredsedníčka NR SR Anna Belousovová a pán primátor vyvíjajú maximálne úsilie, aby mohla byť stavba realizovaná z mimorozpočtových zdrojov. Pokiaľ by sa to nepodarilo, tak je možné ju financovať postupne z rozpočtových zdrojov mesta, a teda aj z uvedenej rezervy.
-sik-, foto : -sH-