Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, èlánky, foto, video po¹li na redakcia@kysuce.sk

Moja milá šaty prala - ľudové tradície pri praní na potoku v podaní FS Makovanka v skanzene Vychylovka

Moja milá šaty prala - ľudové tradície pri praní na potoku v podaní FS Makovanka v skanzene Vychylovka

Nová Bystrica 08.07.2016 - Každú nedeľu, poÄ�as sezóny v Skanzene Nová Bystrica - Vychylovka, Kysucké múzeum v ÄŒadci, organizácia v zriaÄ�ovateľskej  pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ponúka návštevníkom kultúrne podujatia, ktoré zachytávajú zvyky a tradície kysuckého ľudu. Nedeľa 10. júla 2016 bude patriÅ¥ ženským prácam. Zvykmi, tradíciami a piesňami priblíži návštevníkom ženská spevácka skupina Makovanka z  Makova pranie na potoku pri objekte U Hruškuliaka od 13.30 hod. Deti i dospelí sa môžu dozvedieÅ¥, kto žije na stromoch našej prírody na výstave „Žijem na strome a je mi dobre“, ktorá je pripravená v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici. SpríjemniÅ¥ si môžete deň  jazdou na úvraÅ¥ovej železnici, alebo na drezine, ktorá Vás vyvezie až na sedlo Beskýd. Nezabudnite sa na  drezinu objednaÅ¥ telefonicky na Ä�. t. 0421/41/43 97 350. Deň plný slnka a skvelých zážitkov Vám prajú organizátori podujatia.

Na slovenských dedinách sa v minulosti zvyÄ�ajne pralo štyrikrát v každom roÄ�nom období. Menšie pranie bielizne a detských šiat sa robilo Ä�astejšie, podľa potreby. Pranie trvalo dva-tri dni a zúÄ�astňovala sa na ňom celá rodina, hlavne ženy. Muži pomáhali nosiÅ¥ Å¥ažkú namoÄ�enú bielizeň, vysekávaÅ¥ v zamrznutej rieke Ä�i jazere diery, alebo nanosiÅ¥ vodu. Jediným pracím prostriedkom bol na dedinách dlho lúh, ktorý sa podomácky vyrábal z popola. Používali sa aj bylinky, napríklad výÅ¥ažok z koreňa mydlice lekárskej. Neskôr sa pralo mydlom, ktoré bolo univerzálnym Ä�istiacim prostriedkom na umývanie vlasov aj kúpanie.

Sóda sa zaÄ�ala používaÅ¥ až v dvadsiatych rokoch minulého storoÄ�ia. Prvý deň sa „zváralo". Bielizeň sa vložila do veľkej drevenej nádoby, takzvaného zváradla. Kto nemal mydlo, dal do plátenného vrecka drevený popol, cez ktorý sa niekoľkokrát liala horúca voda, Ä�ím sa získal lúh.Bielizeň sa nechala do druhého dňa odstáÅ¥, aby sa špina uvoľnila. Ráno sa špinavé miesta ruÄ�ne a pomocou valchy oprali a šlo sa pláchaÅ¥ pod teÄ�úcu vodu k potoku. Pomocou piestu sa z bielizne búchaním odstránil zvyšok špiny a lúh. Vzácne kusy, ako mužské košele, rukávy na ženských košeliach a Ä�epce sa škrobili škrobom vyrobeným z múky, uviedla Darina Hnidková z Kysuckého múzea v ÄŒadci.


Kateg�ria: TOP Článok | Vytvoren�: 08.07.2016