Radoľa 08.10.2020 - V tomto roku si pripomíname 695.výročie udelenia mestských výsad Kysuckému Novému Mestu. Kysucké múzeum v Čadci túto významnú udalosť v dejinách regiónu nemieni opomenúť, preto pre návštevníkov pripravilo novú expozíciu venovanú starším dejinám mesta. Keď v roku 1325 udelil kastelán považskobystrického hradu a krajinský sudca Alexander osadu Lethesisn (správne Iethesin - Jesesin, Jačatín) Henrichovi Hornišovi na základne žilinského práva, vytvoril tak základ pre rozvoj remesiel a obchodu. Nový názov, ktorý malo mesto  používať - Congesberch - sa však neujal, od polovice 15.storočia sa nazýva Novým Mestom (pri Kysuci).

V roku 1417 mesto patrilo medzi najvýznamnejšie na Považí, jeho predstavitelia boli pozývaní k overovaniu významných dokumentov a svedectvám. Viac ráz však utrpelo škody požiarmi, povodňami a vojnovými udalosťami.  Od 15. – začiatku 18.storočia prechádzali údolím Kysuce rôzne vojská. Mesto, ktoré sa stalo súčasťou Budatínskeho panstva, patrilo od roku 1438 Hatňanským, na konci 15.storočia sa novými majiteľmi stali Suňogovci.  Zaradilo sa medzi významné strediská remesiel na Považí. Máme tu doložených 19 druhov remesiel, organizovaných do cechov a rozvíjal sa aj obchod. V roku 1672 tu bolo zdanených 16 obchodníkov. Obchodovalo sa s vínom, soľou, drevom, dobytkom a rozličným - tzv. kramárskym tovarom. Z remeselníkov tu žili obuvníci, čižmári, krajčíri, tkáči, klobučníci, súkenníci, mäsiari, hrnčiari, kováči, mečiari, debnári, zámočníci, kožušníci, črievičkári, murári, mlynári, halenári, pekári, pivovarníci, pernikári, remenári, stolári, tesári, mydlári, valchári, farbiari, umeleckí tkáči. Remeslo však nebolo ich jediným alebo hlavných zamestnaním. Zaoberali sa aj poľnohospodárstvom, ktoré bolo dôležitým zdrojom obživy. Na konci 18.storčia prešlo mesto do rúk Čákiovcov.
 
Od 19.storočia začala cechová výroba upadať, zhoršovali sa aj hospodárske pomery. Veľa škôd narobili povodne (1813, 1821), v roku 1823 zničil hornú časť mesta požiar, v roku 1831 preriedila rady mešťanov a obyvateľov okolia cholera. Jednou z posledných katastrof bol požiar v roku 1904, kedy vyhorelo takmer celé Kysucké Nové Mesto. Mesto opustilo veľa obyvateľov, ktorí hľadali zdroj obživy v Žiline, Ostravsku i za hranicami.
Výstava prevedie návštevníkov stredovekými a novovekými dejinami mesta až do osudného požiaru v roku 1904. Uvidia na nej písomnosti týkajúce sa mestských dejín, mestské a cechové pečatidlá, mestskú knihu z 18.storočia zapožičanú zo Štátneho archívu Žilina - pobočka v Čadci i najstaršie pohľadnice mesta. Samozrejmosťou sú predmety súvisiace s remeselníckou a cechovou výrobou - napr. kováčstvo, mäsiarstvo, kožušníctvo, obuvníctvo a pod. vrátane portrétov remeselníckych majstrov. Nechýba ani truhlica na mestské písomnosti z roku 1754, no a medzi najkrajšie skvosty výstavy patrí zástava z roku 1793, ktorú mestu darovali Jozefa Suňogová s manželom Antonom Čákim. Výstava je pre verejnosť otvorená od 5. októbra, srdečne na ňu pozývame.

Text: Mgr. A. Paráčová, Správa Kaštieľa Radoľa.