Obilné mlyny boli zrubové jednopriestorové stavby, kryté krokvovou strechou so šindľom. Vchádzalo sa priamo do mlynice, kde boli na vyvýšenom drevenom pôjde v lube uložené mlynské kamene. Spodný mlynský kameň bol položený napevno, vrchný otáčalo vreteno roztáčané palečným kolesom upevneným na valec v osi korcového mlynského kolesa. Melivo padalo sypákom do múčnice (truhly). Novšie tam bola skriňa pytlovacieho mechanizmu na preosievanie múky. Všetky súčasti boli drevené.
Typovo sa jednalo o jednokameňové mlyny na horný pohon vodou. Na prívod vody slúžilo vodné dielo kde sa využívalo terénne prevýšenie. Pomocou hatí zachytávalo vodu a viedlo ju niekedy i niekoľko stometrovými jarkom, ktorý prechádzal do dreveného žľabu ústiaceho nad mlynské koleso , ktorého korce voda napĺňala a koleso roztáčala. Voda padala do raštubne odkiaľ bola znova jarkom odvádzaná do potoka. Chod náhonového kolesa sa zastavoval prepúšťaním vody v dne žľabu pomocou šíbra.
Ako poistka pri záplavách sa staval pred napojením na drevený žľab protipovodňový kanál kde sa stavidlom vypúšťala v prípade potreby voda .
Mlyny boli poháňané aj vetrom, lokomobilou, spaľovacím motorom.
na fotografii (Mlyn a píla z Klubiny nachádzajúci sa v areály Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke)- foto: SH