
Sekundárnou prevenciou je skríning, teda pravidelné návštevy gynekologickej ambulancie. Absolvuje ich len 17 percent Sloveniek. Primárnou prevenciou je očkovanie, ktoré chráni pred niekoľkými typmi papilomavírusov. Najlepšou ochranou je kombinácia oboch typov prevencie. je to potrebné, aby sa na minimálnu mieru znížilo riziko ochorenia. Lebo v medicíne nič nie je stopercentné. Aj keď sa dáte zaočkovať, nechráni vás to stopercentne, ani keď chodíte na skríning, ani to vás nechráni stopercentne. Ale všetko to chráni do dosť vysokého percenta a keď to skombinujete, tak tým sa riziko zníži ešte viac, vlastne na minimum, uviedla pre agentúru SITA predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková.
Veda pozná vyše 100 typov papilomavírusov, ale len niektoré sú schopné vyvolať rakovinu. Spôsobujú zmeny v bunkách výstelky krčka maternice a ak sa neliečia, môžu sa tieto abnormálne bunky zmeniť na rakovinové. Infekcia spôsobená ľudskými papilomavírusmi sa prenáša pohlavným stykom. Jej prenosu nezabránia ani kondómy, pretože sú také malé, že prezervatívy ich nedokážu zachytiť.
Očkovanie je najúčinnejšie u dievčat vo veku od 9 do 14 rokov, pred prvým pohlavným stykom. Zaočkovať je možné ženy do 26. roku života. Vakcína sa podáva v troch dávkach a poisťovne hradia 10 percent jej ceny, ale len u dievčat vo veku 12 rokov. Dvanásty rok je najvhodnejší preto, lebo v tele dievčat sa vytvára v tom období najviac protilátok. Ako uviedla Krištúfková, efekt očkovania, ktorý sa prejaví znížením počtu vzniknutých nádorových ochorení krčka maternice, bude viditeľný najskôr o desať rokov.
SITA