
Vďaka profilovej výstave 130 vybraných diel Tajomstvá obrazov sa jeho diela vrátia do Bratislavy po 18 rokoch. Jeden z najväčších projektov galérie pripravila kurátorka Alena Pomajzlová, v Mirbachovom paláci na Františkánskom námestí bude pre návštevníkov otvorená od 3. apríla do 21. júna. Dnes večer výstavu otvoria predseda slovenského parlamentu Pavol Paška a predseda poslaneckej snemovne českého parlamentu Miroslav Vlček, obaja nad ňou prevzali záštitu.
Diela na výstavu požičalo jedenásť popredných českých galérií a Slovenská národná galéria v Bratislave. Viac než šesťdesiat percent obrazov pochádza zo súkromných zbierok. Prehliadka prevedie návštevníka Čapkovou tvorbou od jej kubistických začiatkov cez zameranie sa na civilizmus a magický realizmus smerujúci k expresívnym symbolickým krajinám 30. rokov, ktoré boli inšpirované jeho pobytmi na Slovensku. Čapka síce teoretici zaraďujú k prúdu kubizmu, on však nikdy kubistom nebol, len sa nimi inšpiroval, povedala Pomajzlová. Zámerne nešiel s hlavnými prúdmi, jeho tvorba by sa nemala škatuľkovať, dodala. K výstave vyjde aj Detský sprievodca svetom Josefa Čapka. Deti môžu hravou formou poznávať obrazy a výstavu.
Pre mnohých všestrannú tvorbu Josefa Čapka (1887 1945) zosobňuje známa knižka pre deti Povídání o pejskovi a kočičce (1929), ktorú umelec napísal aj ilustroval. Venoval sa maľbe, grafike, ilustráciám, karikatúram, bol známym spisovateľom, dramatikom, básnikom, scénografom, kritikom a mysliteľom. Známy je umelcov výrok, že najskôr treba mať obrazu plné srdce, aby ho potom mohli byť plné oči.
Čapkovo dielo patrí k zlatému fondu európskeho kultúrneho dedičstva - o jeho diele vyšlo jedenásť monografií. V rokoch 1919 až 1938 ilustroval 35 kníh a vytvoril vyše 500 knižných obálok, v rokoch 1921 až 1932 sa podpísal pod scénické či kostýmové návrhy k 60 divadelným hrám. Popri slávnej knižke o psíkovi a mačičke má vo svojej bibliografii aj diela Krakonošova zahrada (1918), Ze života hmyzu (1921) a Adam stvořitel (1927), ktoré napísal spolu so svojím bratom Karlom Čapkom.
Okrem iného sa stal Čapek aj symbolom boja proti bezpráviu. Zomrel vo veku 58 rokov po šesťročnom väzení v nacistickom koncentračnom tábore, pravdepodobne v apríli 1945. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Josef Čapek si spolu so svojím bratom, spisovateľom a dramatikom Karlom, zamiloval Slovensko. Otec úspešných súrodencov totiž pracoval ako kúpeľný lekár v Trenčianskych Tepliciach. Josef často navštevoval Oravský Podzámok.
SITA