
Ivan Gašparovič vstúpil do tohto volebného súboja s veľmi dobrým východiskom z hľadiska podpory verejnosti, myslí si sociológ. "A to sa nedá celkom pripísať kampani alebo podpore Smeru, lebo už aj v čase zhruba pred dvoma rokmi, keď nebolo vôbec jasné, koho podporí Smer a kto bude kandidovať, tak už v tom čase mal Ivan Gašparovič výrazný náskok pred všetkými ďalšími kandidátmi," zhodnotil Haulík. Ako príčinu tohto náskoku vidí sociológ v tom, že Gašparovič v prvom funkčnom období vystupoval nenápadne, menej aktívne. "Nevstupoval do vecí, do ktorých priamo vstupovať nemusel. Vyhýbal sa konfliktom, jednak programovo, ale mal aj svojím spôsobom na to podmienky, lebo v období, kedy vykonával tento úrad, neboli už na Slovensku také konflikty, aké boli napríklad v čase, keď bol prezidentom Michal Kováč," uvažuje Haulík. Ako ďalej dodal, typ ľudového a nekonfliktného prezidenta je vo verejnosti prijateľnejší ako typ aktivistického či vizionárskeho, ktorý chce vstupovať nielen do legislatívnych, ale aj do exekutívnych procesov. Týmto viac trafil to, čo verejnosť od prezidenta očakáva. "Samozrejme, tá podpora Smeru, ktorá prišla v momente, kedy sa mali rozhodnúť či postavia vlastného kandidáta, sa ukázala ako dôležitá, ale nevidím to ako jediný dôvod," dodal Haulík.
Posledné prezidentské voľby sa od predchádzajúcich líšili hlavne tým, že o víťazovi sa rozhodlo de facto až v druhom kole, myslí si to sociológ. "Zmena je aj v tom, že to boli skôr voľby straníckych blokov, ako konkrétnych kandidátov," povedal Haulík. Zmeny vidí sociológ aj v kampani pred druhým kolom prezidentských volieb, predovšetkým v mobilizácii k účasti. "Mobilizácia k účasti sa týkala predovšetkým druhého kola. A podľa toho, ako sa odlišovala skutočná účasť od prognózovanej v prieskumoch, tak zdá sa, že tá mobilizácia bola celkom úspešná," zhodnotil sociológ.
SITA