Dolné Kysuce vykazujú stopy osídlenia trvalého charakteru pri rieke Kysuca v oblasti ohraničenej na juhu Horným Vadičovom a Rudinou a na severe Krásnom nad Kysucou. Typickým príkladom takéhoto dlhodobého osídlenia i keď s určitými prerušeniami je archeologická lokalita Radoľa - Koscelisko. Táto lokalita vykazuje stopy osídlenia už od neolitu cez neskorú dobu bronzovú, v 9. stor. vybudovanom opevnení, v dobe mladohradištnej vybudovanom hrádku s kostolom a nálezmi črepov z 13. , 14. , a 15. stor.
Kysuce
SUĽKOV - archeologická lokalita - Kysuce
1976
- pri archeologických prieskumoch pod Stránskym vrchom v blízkom okolí Kysuckého Nového Mesta boli objavené stopy osídlenia (zvyšky chát), ktoré boli datované do fázy púchovskej kultúry
- stopy po výrobe železa boli objavené v zásypoch zahĺbených objektov
Slovanské mohylové hroby na Kysuciach
Jedným z dokladov slovanského osídlenia Kysúc sú mohylové hroby. Spálené zvyšky mŕtveho uložili na povrch zeme a zasypali mohylou.
Kysuce a antickí historici
Publius Tacitus Kornelius – historik Rímskej ríše žil na prahu nášho letopočtu . V jeho dobe dochádza k úpadku rímskeho impéria pod tlakom barbarských kmeňov hlavne Germánov. Veľa prác rímskych autorov čim už vojenských, alebo historikov sa venuje Germánom a nebezpečenstvu ktoré prinášali. Tacitus na túto tému spracoval dielo Germánia. V súvislosti s regiónom Kysúc je však zaujímavá Tacitova druhá kniha Análov.
Keltská kultúra - Kelti
Kelti, alebo Galovia ako ich nazývali Rimania, určovali takmer 500 rokov chod dejín Európy – porážali Germánov, Rímanov a vytvorili civilizáciu, z ktorej žili ešte naši dedovia. Boli nositeľmi kultúry železa.
Púchovská kultúra
Kultúrny komplex, ktorý sa vyvíjal v dobe laténskej a rímskej v horských oblastiach Slovenska , enklávach severovýchodnej Moravy a Krakovska.
Stret (symbióza) lužického ľudu a Keltov vytvorila na Slovensku nový hybridný kultúrny útvar nazývaný - púchovská kultúra. Využíva keltský poznatok spracovávania železnej rudy s využitím miestnych rudných zdrojov.
Lužická kultúra 1 500 – 400 rokov pred n.l.
Kultúrny komplex, ktorý sa vyvíjal od konca staršej doby bronzovej do mladšej doby železnej (doba laténska). Jej pozostatky sa objavili na obrovskom území, ktoré zasahovalo aj Slovensko. Veľmi intenzívne boli osídlené horské kraje Liptova, Turca , Oravy, horného a stredného Považia, stredného Hronu a hornej Nitry. Ľudia lužickej kultúry prvý raz natrvalo osídlili horské kraje. Klčovali a vypaľovali lesy, zakladali osady, upravovali a využívali pôdu, ktorú už ich potomkovia neopustili a v mnohých prípadoch slúži až dodnes.
Kysuce v dvadsiatom storočí
1900
- Kysuce sa z administratívno - správneho sa delili na dva slúžnovské okresy Čadcu s 12 obcami a Kysucké Nové mesto s 39 obcami
- Kysuce boli rozlohou väčšie, patrilo k nim aj územie ležiace na juh od nich , hranicu tvorila rieka Váh
- okres Kysucké Nové Mesto mal naviac 13 obcí ležiacich v súčasnosti v iných okresoch
- obce Makov a Vysoká patrili v tom čase do okresu Bytča
- počet obyvateľov okresu Čadca 32 365 a 2121 obyvateľov v cudzine
Pozrite si
Kysucká fotogaléria
Najbližšie podujatia
Video archív
Video: Informácie týkajúce sa Sviatku všetkých svätých
COVID-19: Na Kysuciach pribudlo 83 pozitívne testovaných, je to nový rekord
Vo štvrtok pribudlo 7 nakazených v okrese Čadca
Video: Polícia vypátrala zlodeja bicyklov
Video: 18 ročnú dievčinu z okresu Čadca obvinili zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok