Čadca, Kysucký Lieskovec 30.04.2009 - Máje ako kultúrny jav boli známe už v antike, ako symboly ochrany pred zlými duchmi a chorobami. Neskôr mládenci stavali dievčatám máje ako symbol zelene, života, aby boli dievčence pekné, štíhle a zdravé. Súčasťou stavania mája bývali v minulosti spev, hry, súťaže a spoločná zábava.
Folklór a tradície
Folklór - tanec, spev a hudba – bol a stále je kultúrnym prejavom kolektívu, súčasťou a spolutvorcom spoločenského života. Výraz folklór vznikol spojením anglických slov folk (ľud, národ) a lone (vedomosti, znalosti). Pôvodný význam slova – „to, čo ľud vie“. V minulých storočiach, keď sa väčšina ľudových tancov a piesní vytvárala, žila podstatná časť národa na vidieku. Preto sa ľudové tance a piesne viažu prevažne k vidieckym vrstvám obyvateľstva (roľníkom, pastierom, drevorubačom, ...).
Kysuce sú posiate nielen bohatými kultúrnymi pamiatkami, nádhernou prírodou, ale aj kolektívmi, ktoré uchovávajú zvyky a tradície našich predkov - folklórnymi súbormi, skupinami a sólistami, ktorí milujú folklór. Každá dolina na Kysuciach má svoj kroj, svoje ľudové piesne, tance, zvyky a obyčaje - zdedili skvosty našich predkov.
Stavanie mája na Kysuciach je obľúbená tradícia
Kaštieľ v Radoli navštívili touroperátori až z Izraela, ktorým predviedli kysuckú veľkonočnú oblievačku
Fašiangový sprievod v meste Čadca zaujal
Fašiangy sú obdobím od Troch kráľov až do polnoci Popolcovej stredy. Ide o prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Obliekanie sa do masiek malo okrem zábavnej funkcie aj ochranný význam. Ľudia verili, že sa týmto spôsobom ochránia pred pôsobením negatívnych síl a zabezpečia si úrodný rok. Fašiangy sa končievajú symbolickým pochovávaním basy. Tradičným jedlom tohto obdobia boli fánky, smažené šišky alebo slanina s klobásou.
Medzinárodná výstava kraslíc v Kysuckom múzeu v Čadci Gúľaj sa vajíčko
Čadca 12.3.2009 : Prichádza jar a s ňou i obdobie veľkonočných sviatkov, ku ktorým neodmysliteľne patria veľkonočné vajíčka. Zdobenie vajíčok bolo, a pre niektorých ľudí je dodnes, organickou súčasťou jarného zvykoslovia. Kraslice ako osobitá časť ľudového umenia a súčasť zvykov patria nesporne k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým prejavom.
Kraslice boli hlboko zakotvené v živote nášho ľudu, pripisovala sa im tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a nepretržitosť života. Boli magickým a obetným prostriedkom.
Zabíjačka na vrchoch - Múzeum kysuckej dediny - Vychylovka
Zabíjačka patrí k predvianočným zvyklostiam, ktoré sa od nepamäti zachovávajú vo všetkých obciach Slovenska. Ale aj tu platí, iný kraj, iný mrav. Pre návštevníkov skanzenu bola pripravená typická domáca kysucká „Zabíjačka na vrchoch“. S prácami sa začalo už o pol ôsmej ráno. O 150 kilové prasiatko sa postarali dvaja mäsiari, páni Vladimír Kotvas a Ján Roman. Robota im šla od ruky, pomáhali pri tom pracovníčky MKD a poľovníci z Oravskej Lesnej. Dobrá nálada a úsmev v tvárach prezrádzali, že všetko ide tak ako má. Pre záujemcov bola k dispozícií ochutnávka kapustnice, oškvarkov, jelít, tlačenky i upečeného mäska. Prácu i ochutnávanie mäsových výrobkov spríjemňovali ľudové tóny Oščadnických heligonkárov.
DROTÁRSTVO NA KYSUCIACH
Pozrite si
Kysucká fotogaléria
Najbližšie podujatia
Video archív
Video: Informácie týkajúce sa Sviatku všetkých svätých
COVID-19: Na Kysuciach pribudlo 83 pozitívne testovaných, je to nový rekord
Vo štvrtok pribudlo 7 nakazených v okrese Čadca
Video: Polícia vypátrala zlodeja bicyklov
Video: 18 ročnú dievčinu z okresu Čadca obvinili zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok

