Dolné Kysuce vykazujú stopy osídlenia trvalého charakteru pri rieke Kysuca v oblasti ohraničenej na juhu Horným Vadičovom a Rudinou a na severe Krásnom nad Kysucou. Typickým príkladom takéhoto dlhodobého osídlenia i keď s určitými prerušeniami je archeologická lokalita Radoľa - Koscelisko. Táto lokalita vykazuje stopy osídlenia už od neolitu cez neskorú dobu bronzovú, v 9. stor. vybudovanom opevnení, v dobe mladohradištnej vybudovanom hrádku s kostolom a nálezmi črepov z 13. , 14. , a 15. stor.

Určitým prelomom sa stáva 11 a 12. stor., je obnovené nitrianske biskupstvo a kostolík v Koscelisku sa stáva sídlom církevnej správy na Kysuciach. V druhej polovici 11. stor. sa severozápadné Slovensko stáva po zániku Veľkej Moravy súčasťou Uhorského kráľovstva.

Koscelisko - terasa vrchu Veľké Vreteno s nadmorskou výškou 376 m sa nachádza v katastri obce Radoľa je situované nad vyústením Vadičovského potoka do rieky Kysuce na vysokej štrkovej terase..

1956 - archeologický výskum hlavne kostola realizoval A. Petrovský - Šichman.
1988 - 1989 - archeologický výskum realizovala A. Ďurišová.

Z neskoršej doby kamennej / neolit / je tridsať kamenných nálezov o.i. kamenných čepelí a úštepov . Tieto sa vyrábali z rohovca, rádiolaritu, obsidiánu a pazúrika.
Lokalita slúžila ako pohrebisko už v mladšej a neskorej dobe bronzovej. Je tu pohrebisko ľudu lužickej kultúry s rozpätím min. 500 m. Boli odkryté tri popolnicové hroby a nájdené množstvo črepov. Najbohatší hrob mal k popolnici priloženú kónickú šálku, našli sa tu črepy z troch nádobiek a v popolnici boli dve bronzové ihlice, krúžok a špirálka. Hrob mal kamennú mohylu.

Staršia doba železná - stopy osídlenia ľudom lužickej kultúry.
Mladšia doba železná - nálezy stôp osídlenia ľudom púchovskej kultúry.

Ďalšie nálezy možno datovať až do 12. storočia. K oživeniu osídlenia došlo od polovice 13. storočia keď tu je postavený kostol a s ním i val a lokalita je znova používaná ako pohrebisko a to práve okolo kostola. Kostol mal jednoduchý pôdorys, pozdĺžnu loď s pravouhlou apsidou a sakristím. Val bol tvorený kamenným múrikom presýpaným zeminou. Val bol zosilnený v 14. storočí keď bol zvýšený vrstvou zeminy a pod ním bola vykopaná priekopa. Opevnený kostol s cintorínom plnil sakrálnu funkciu, ale ako opevnená kamenná stavba poskytoval ochranu a útočisko celej lokalite.

Základy tohto murovaného kostola boli odkryté v roku 1956. Jestvoval približne od roku 1270 do roku 1429 (160 rokov). Je však predpoklad, že kostol ale i hradisko v drevenom prevedení jestvovali už pred rokom 1270 a slúžil pre celé osídlenie Kysúc. Zánik kostola je spájaný s husitskými nájazdmi na Slovensko.

V lokalite boli objavené črepy z nádob vyrobených na hrnčiarskom kruhu z 13. až 15. stor.
Tretíkrát sa začalo pochovávať na Koscelisku od druhej polovice 19 storočia a pochováva sa dodnes. V roku 1990 bola pri archeologickom prieskume lokality objavená soška Madony o výške 84 mm zo 14 storočia. O kostole a fare v Radoli sú zmienky v súvislosti so vznikom Kysuckého Nového Mesta.