Od 10. až do 20. storočia sa Poľsko snažilo o získanie Kysúc pod svoju vládu.
10. storočie - je poznamenané rozpadom Veľkomoravskej ríše. Toto využívajú Vislania a útočia i na oblasť Kysúc.
11. storočie - Slovensko a teda aj Kysuce obsadil poľský panovník Boleslav Chrabrý a obsadené územia uvoľnil až po dohode s uhorským kráľom Štefanom I.
15. storočie - sústavné hraničné spory, ktoré sa tiahli až do roku 1772, keď dala cisárovná Mária Terézia vytýčiť stálu hranicu s Poľskom, čím sa Kysuce stávajú trvalou súčasťou Rakúsko - Uhorska
1918 - rozpad Rakúsko - Uhorska a následná požiadavka o pripojenie oblasti Čadce k Poľsku
1919 - vojenské akcie Poľska v Skalitom
1920 - dohoda s Poľskom o platnosti hraníc z doby Rakúsko – Uhorska

• Mníchovská dohoda aktivizovala snahy Poľska o pripojenie Kysúc k Poľsku na poli diplomatickom i vojenskom
• na základe požiadavky poľskej vlády bola vytvorená delimitačná komisia so zástupcov poľskej aj slovenskej strany
• 17.11. začína komisia vytyčovanie novej hranice
• nová hranica viedla z Malého Polomu (10610m.n.m.) na Veľký Polom (1067 m.n.m.) na Podzávoz, ďalej cez Skalité, Serafinov, Svrčinovec po železničnej trati a korytami riek Skaliťanka a Čierňanka
• v dôsledku stanovenia novej hranice stratili Kysuce 45 km2 svojho územia a cca 2200 obyvateľov (nové hranice rozdelili obce Skalité, Čierne , Svrčinovec, a časti chotárov Čadce, Rakovej, Staškova, Olešnej a Turzovky sa stali poľským územím )

25.XI.1938 - poľským vojskom sú obsadené Čierne, Skalité a Svrčinovec až po železničnú trať

1.IX.1939

• koniec poľskej okupácie v dôsledku okupácie Poľska Nemeckom a začiatku II. svetovej vojny
• prechod vojsk wermachtu a ostreľovanie poľského územia
• hranice Slovenska sa obnovili v pôvodnom rozsahu