Starší maďarskí a českí historici zastávali názor, že severné Slovensko, ktorého súčasťou sú aj Kysuce, bolo neosídlené až do konca 13. storočia. Toto stanovisko zastával rektor Univerzity Komenského Václav Chaloupecký (1882 – 1951).
V súčasnej dobe je už jasné, že história Kysúc nezačína prvou písomnou zmienkou o Kysuciach z roku 1244, ale je oveľa staršia.
Omyly historikov vychádzali z faktu, že zo severného Slovenska sa z obdobia pred 13 storočím zachovalo minimum písomných dokladov. Práve nedostatok písomných materiálov viedol k mylným názorom.

Profesor Richard Marsina mal však na problém osídlenia Kysúc iný názor, kde nedostatok písomných dokladov na severnom Slovensku, ale i v ostatných častiach Uhorska, Čiech, Moravy a Poľska dával do súvislosti so všeobecným právnym vývojom, ktorý v tej dobe nevyžadoval písomné zachytávanie majetkoprávnych pokonaní. Práve tento typ písomností je základným zdrojom poznávania histórie z písomných dokumentov.

Za pravdu dali profesorovi Marsinovi v plnej miere archeologické výskumy, ktoré osídlenie Kysúc posunuli do doby oveľa skoršej. Zástancom staršieho osídlenia Kysúc bol i Dr. Anton Petrovský - Šichman.

Opačného omylu sa dopustil vo svojom diele Geschichte der Markfleck - Kysucký dejepis (preložené roku 1927), Rudolf Matter, ktorý kladie vznik či existenciu Čadce a okolia už do 12. storočia, čo je v rozpore s historickou realitou.