LONDÝN 23. júna (WEBNOVINY) - Wimbledon je najväčší, ale zároveň aj jeden z najkontroverznejších tenisových turnajov na svete. Niektorí hráči ho zbožňujú, iní zasa nemajú na hru na tráve a miestne zvláštnosti dobré slovo. Keď svojho času veľký šampión Ivan Lendl vyhlásil, že tráva je dobrá tak akurát pre kone, zrejme netušil, že práve wimbledonský primát mu bude ako jediný chýbať v grandslamovej zbierke. S podobným názorom, že tráva je dobré krmivo pre kravy, nikdy vo Wimbledone neuspel ani Čiľan Marcelo Rios. Pre veľkú časť španielskych antukárov je výlet do Londýna zasa len drobnou medzizastávkou na ich ceste na letné dovolenky k morským plážam.
Trávu nemá rada ani súčasná ženská jednotka Dinara Safinová. Mohutná Ruska už stála dvakrát vo finále Roland Garros, raz na Australian Open, no v Londýne zatiaľ neprešla cez 3. kolo. "Tento povrch ma privádza k hnevu. Odraz loptičky sa nedá vôbec predvídať. Raz sa odrazí vysoko, potom zasa skoro vôbec. Neverím, že si niekedy si trávu obľúbim," nechala sa počuť Safinová.
Američan Andre Agassi vybojoval svoj prvý grandslamový titul práve vo Wimbledone v roku 1992, no predtým tento turnaj niekoľko rokov cielene ignoroval. Bývalý britský daviscupový kapitán David Lloyd svojho času vyhlásil, že trávnaté dvorce na adrese Church Road SW19 by mali od základov vykopať a zahradiť ich betónovými.

Nie všetci tenisti však majú takýto striktne negatívny názor. Ruska Maria Šarapovová, ktorá triumfovala v All England Clube senzačne už ako 17-ročná, má tento turnaj veľmi rada. "Moju účasť vo Wimbledone vždy sprevádza množstvo krásnych spomienok na úspechy, ktoré som tu v minulosti dosiahla a to už aj v juniorskom veku," rada konštatovala Šarapovová a ďalej pokračovala: "Z každého rohu na vás dýchajú tradície. Mňa napríklad fascinuje aj to, že bývame nie v klasických veľkých hoteloch, ale v prenajatých domčekoch. Namiesto hotelových kariet používame staré kľúče od dverí, sami si ráno pripravujeme raňajky, varíme si čaj. Je to taká atmosféra domova, ktorá ma vždy dostane."
Sťažovať sa nemôže ani Švajčiar Roger Federer, ktorý v ostatných šiestich rokoch až päťkrát dvíhal nad hlavu víťazný pohár od vojvodu z Kentu. "Milujem miestne publikum, ktoré vás rešpektuje ako nikde inde na svete. Ak začnú byť diváci náhodou trochu hlučnejší, pripadá mi to, akoby som už nebol vo Wimbledone. Zmena je však vítaná. Ak by mali všetky turnaje na svete wimbledonskú atmosféru, bola by to nuda," podotkol Federer.

Srba Novaka Djokoviča zasa chytila história turnaja, ktorý sa právom hrdí aj prívlastkom najstarší na svete. "Tá prestíž Wimbledonu tkvie v jeho histórii a pravidlách, ktoré sa rokmi len veľmi málo obmenili. Tradície sa musia dodržiavať, to je miestna poučka. Ak by sa mi podarilo jedného dňa triumfovať práve na tomto turnaji, bola by to pre mňa ohromná pocta," uviedol Djokovič.

SITA, AFP