BRATISLAVA 24. júna (SITA) - Na nesúhlas časti opozičných poslancov vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody dnes narazil poslanec za SNS Ján Chrbet, ktorý tam predložil nepriamu novelu zákona o geologických prácach (geologický zákon). Poslanci opozície Chrbetovi vytkli, že dôležitý návrh predkladá týmto spôsobom v druhom čítaní k zákonu o vodách, ktorý ho má vniesť do pléna. Chrbetova novela je v podstate vládny návrh, s ktorým sa poslanec stotožnil a predložil ho vo svojom mene. Výbor nepriamu novelu odobril a poslanci budú o nej rozhodovať.

to nepriama novela v druhom čítaní, ktorá dosť zásadne mení geologický zákon, povedal dnes po výbore pre agentúru SITA poslanec SDKÚ-DS Pavol Frešo, ktorý je proti takémuto postupu predkladania noviel. Podľa neho by novela mala byť predložená ako vládny návrh alebo minimálne ako poslanecký, ktorý by prešiel prvým aj druhým čítaním. to v rozpore s duchom rokovacieho poriadku, keď sa nepriama novela predkladá v druhom čítaní. Poslanci nemajú čas sa k tomu vyjadriť, zhodnotil Frešo.

Chrbet v nepriamej novele geologického zákona zadefinoval pojem environmentálna záťaž ako aj ďalšie termíny, ktoré s tým súvisia, napr. pravdepodobná environmentálna záťaž či sanácia environmentálnej záťaže. "Chcel by som upozorniť verejnosť na staré environmentálne záťaže," zdôvodnil Chrbet svoj návrh na výbore. Navrhuje aj vznik Informačného systému environmentálnych záťaží. systém je súčasťou informačného systému verejnej správy, uvádza v návrhu Chrbet. Systém by malo spravovať ministerstvo životného prostredia alebo firma, ktorú zriadilo. Na základe informácií z infosystému by podľa Chrbeta mohli žiadať obce a mestá o financie zo štrukturálnych zdrojov na likvidáciu envirozáťaží. Slovensko sa doteraz nemohlo uchádzať o čerpanie zo štrukturálnych fondov, lebo nemalo zadefinované environmentálne záťaže, uviedol Chrbet na parlamentnom výbore.

Prijímanie zákona o environmentálnych záťažiach je od roku 2004 zdĺhavý a neproduktívny proces. Uviedla to dnes Kateřina Věntusová z Greenpeace Slovensko. že vlastne pristúpilo ministerstvo životného prostredia k tomu, že dáva nejaký návrh kvázi environmentálnych záťaží do geologického zákona, vnímame ako taký výkrik, záchranu celého systému, ktorý teraz máme, skonštatovala aktivistka. Legislatívna neukotvenosť pojmu environmentálna záťaž spôsobuje podľa nej to, že SR nemôže čerpať prostriedky z EÚ na ich odstraňovanie. nemáme určenú ani zodpovednú osobu. To všetko nám chýba, povedala Věntusová. Ako dodala, novela geologického zákona by to mala zabezpečovať. druhej strane to nie je komplexné riešenie problému, ktorý máme, skonštatovala. Podľa nej nám bude stále chýbať plán ďalšieho riešenia envirozáťaží a riešiť problematiku by mal vládny návrh zákona o environmentálnych záťažiach. výsledkov systematickej identifikácie environmentálnych záťaží by sme mali mať na Slovensku 200 potvrdených záťaží, informovala Věntusová, podľa ktorej je však toto číslo v skutočnosti väčšie.

SITA