ŽILINA 30. júla (WEBNOVINY) - Podpaľačovi telesných ostatkov Žofie Bosniakovej, 31-ročnému Žilinčanovi Ľubošovi R., nariadil Okresný súd v Žiline ochranné ústavné psychiatrické liečenie. Liečiť sa má v Nemocnici s poliklinikou v Žiline, pričom súd raz za rok rozhodne o prechode z ústavnej na ambulantnú liečbu či o jej úplnom zrušení. Samosudkyňa ho dnes upozornila, že ak nebude rešpektovať nariadenú liečbu, dopustí sa trestného činu. Rozhodnutie je právoplatné, prokurátorka i obhajkyňa sa vzdali práva na sťažnosť.

Súdna znalkyňa z odboru psychiatrie na dnešnom verejnom zasadnutí uviedla, že obvinený trpí závažnou psychickou poruchou, paranoidnou schizofréniou. V čase spáchania trestného činu nebol podľa nej schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nemohol ho ovládať. Dodala, že pri nedodržaní psychiatrickej liečby by mohol byť jeho pobyt na slobode nebezpečný. Poukázala tiež na to, že Žilinčan sa ešte stále nachádza vo veľmi zraniteľnom období od prekonaného ataku jeho ochorenia. Ambulantná liečba, ktorú žiadal, podľa znalkyne nie je dostačujúca, aj keď je jeho stav teraz stabilizovaný a užíva lieky.

Okresná prokuratúra v Žiline zastavila trestné stíhanie voči nemu, pretože skutok vykonal v nepríčetnosti. Žilinčan pôvodne čelil obvineniu z prečinu hanobenia mŕtveho, hrozilo mu jeden až päť rokov za mrežami. Takmer 400-ročné telesné ostatky Žofie Bosniakovej, ktoré boli uložené v Loretánskej kaplnke farského Kostola svätého Martina v Tepličke nad Váhom, zapálil 1. apríla tohto roku. V neďalekej cukrárni si vypýtal kľúče od kaplnky a zapísal sa do knihy návštev, čo bol bežný postup. Vošiel dnu, vytiahol z kostola truhlu, rozbil sklenený kryt, polial horľavinou a podpálil ju. Žilinčana policajti zadržali na mieste, k činu sa priznal. Páchateľ sa nad dielom svojej skazy podľa očitých svedkov smial. Údajne tvrdil, že Žofiu videl na videu na internete ako bosorku a nemohol pre ňu spávať. Muž skončil v psychiatrickej liečebni, za jeho konanie môže zrejme schizofrénia.

Po požiari podľa expertízy, ktorú vykonali v martinskom ústave súdneho lekárstva, zostali z kostry vyžíhané úlomky kostí, z artefaktov sa zachoval napríklad medailónik zo žltého kovu, ruženec či náramok. Pri odprosujúcej pobožnosti ich 26. apríla uložili v kovovej schránke opäť do kaplnky teplického kostola.

Žofia Bosniaková sa narodila 2. júna 1609 ako tretia zo siedmich detí Tomáša Bosniaka a Márie Kenderessyovej v Šuranoch. Ako 17-ročná sa Žofia vydala za baróna Michala Serényiho. Po svadbe odišla na hrad Světlo v Bojkoviciach na Morave. Toto manželstvo však trvalo krátko, pretože Michal Serényi na jar v roku 1626 náhle ochorel a zomrel. Žofia sa vrátila domov. Ako dvadsaťročná sa druhýkrát vydala za Františka Wesselényiho. Po sobáši sa jej novým domovom stala Teplička nad Váhom, kde sa jej narodili synovia Adam a Ladislav. Zomrela 28. apríla 1644 na strečnianskom hrade. Pochovali ju v Strečne pod hradnou kaplnkou. Jej telo sa našlo neporušené a od roku 1729 bolo uložené v rakve so skleným vekom v teplickom kostole v Kaplnke Loretánskej Panny Márie. Počas života zriadila Žofia Bosniaková útulok pre chudobných a nemocnicu. Chudobným rozdávala malé chlebíky, ktorým sa dodnes hovorí bosniaky. Mala veľkú úctu medzi ľudom aj šľachtou. V okolí Strečna ju doteraz nazývajú sväticou. Kardinál Ján Chryzostom Korec menoval ešte v roku 1997 komisiu, ktorá začala prípravnú fázu zhromažďovania dôkazov pre jej blahorečenie. Tento proces je však veľmi zdĺhavý.

SITA