BRATISLAVA 17. augusta (WEBNOVINY) - Slovensko prišlo o jedného z posledných dvoch bývalých letcov, ktorí počas druhej svetovej vojny lietali v československých perutiach britského kráľovského letectva RAF. Vo veku 92 rokov zomrel v Londýne generálmajor vo výslužbe Mikuláš Grofčík.

Podľa informácie šéfredaktora vojenského časopisu Obrana Pavla Vitka vyrastal Grofčík vo Vikartovciach pri Poprade. Koncom roka 1939 sa mu ako presvedčenému antifašistovi podarilo odísť za dramatických okolností cez Maďarsko a Juhosláviu na Blízky Východ, kde sa stal súčasťou čs. zahraničných vojenských jednotiek. Po príchode do Veľkej Británie sa stal príslušníkom 312. čs. leteckej perute. Aj preto, že sa rýchlo naučil angličtinu a dobre ovládal matematiku vyslali ho na ročné štúdium do Londýna. Britskí špecialisti ho zasvätili do vtedy najmodernejšieho a prísne utajovaného systému elektronického riadenia letovej prevádzky a ochrany vzdušného priestoru. Zúčastnil sa aj na pátracích a evakuačných letoch.

Generálmajor Grofčík sa po 2. svetovej vojne vrátil do Československa. Dva roky pôsobil vo veliteľských funkciách na pražskom vojenskom letisku Kbely. V roku 1947 ho prijali na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Tesne pred prevratom v roku 1948 sa mu aj s anglickou manželkou Margaret podarilo odísť do Veľkej Británie. V Londýne si doplnil technické vzdelanie a pracoval v leteckom výskume. Posledných 16 rokov pred odchodom do dôchodku pôsobil na City University London ako odborný asistent. Generálmajor v.v. Mikuláš Grofčík bol celý svoj život presvedčený demokrat a zároveň bol hrdý na svoju domovinu. Bol členom Zväzu letcov slobodného Československa so sídlom v Londýne. Podľa pridelenca obrany SR vo Veľkej Británii generálmajora Jozefa Dunaja bol jedným z dvoch posledných slovenských veteránov RAF žijúcich na Britských ostrovoch.

Posledným tak zostáva generálmajor Ivan Schwarz. Ako navigátor, technik či palubný strelec nalietal počas 2. svetovej vojny v československých perutiach RAF v bojoch o Veľkú Britániu 1 200 hodín v priamom bojovom nasadení a viac ako dvojnásobok hodín pri ďalších letoch. Ako člen posádky Liberatora kapitána Oldřicha Doležala sa Schwarz podieľal na potopení nemeckej lode Alsterufer, čo bol najväčší vojnový úspech 311. čs. bombardovacej perute RAF. Zaznamenali ho v Biskajskom zálive 27. decembra 1943. Loď dopravovala pre fašistické Nemecko z japonského prístavu Kóbe náklad strategických surovín do okupovaného francúzskeho prístavu Bordeaux. Schwarz po vojne slúžil ako dôstojník Československej armády v Prahe. Vzhľadom na rastúcu nedôveru k účastníkom západného odboja v armáde a zhoršujúcu sa politickú situáciu u nás sa v roku 1947 vrátil do Londýna, kde podniká. V Londýne je aj prezidentom Zväzu letcov slobodného Československa.

Česko-slovenskí letci pôsobili počas druhej svetovej vojny v RAF na základe dohody medzi exilovou vládou a britskou stranou, v rokoch 1940 -1941 vznikli tri stíhacie a jedna bombardovacia česko-slovenská peruť. Niektorí našinci lietali aj v britských perutiach a v poľskej letke. Česko-slovenskými peruťami prešlo 1 250 až
1 500 ľudí, viac ako 10 percent tvorili Slováci.

SITA