POPRAD 20. augusta (WEBNOVINY) Lesy v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách sú v katastrofálnom stave. Tvrdí to predseda Urbáru Východná Pavol Vechter. je tak premnožený, že do budúcna tam nezostane jeden zelený strom. To, čo sa teraz zelená, bude o tri až štyri roky hnedé, uviedol dnes pre médiá P. Vechter. Šéf urbárnikov z Východnej odmieta názory niektorých ochranárov, že lykožrútová kalamita je v Tichej a Kôprovej doline na ústupe. Podľa neho je lykožrútová kalamita na vzostupe. čo ďalej. Žiaden z kompetentných sa nevyjadril, čo ďalej, keď tam padne posledný zelený strom, dodal P. Vechter. Urbárnici sú pripravení žiadať od štátu náhradu vzniknutých škôd.

Názory súkromných vlastníkov na vývoj lykožrútovej kalamity v Tichej a Kôprovej doline potvrdzujú aj Štátne lesy Tatranského národného parku. postupuje ďalej a pomerne silnou intenzitou, uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška. V Tichej a Kôprovej doline poškodil lykožrút od roku 2004 už 20 % celkového množstva smrekov. Kým v rokoch 2004 až 2006 evidovali Štátne lesy približne 5300 nových stromov napadnutých lykožrútom v týchto dvoch rezerváciách, do konca júla 2009 ich už bolo 126 500 na ploche 408 hektárov. Prírastok odumretých stromov v tomto roku zaznamenávajú lesníci prevažne v bezzásahovej zóne.

Najhoršia situácia je podľa Líšku v lokalitách, kde ostala nespracovaná vetrová kalamita z roku 2004. Z popadaného dreva sa lykožrút rozšíril do dovtedy zeleného lesa. Ďalším rizikom, ktoré je už možné pozorovať v Tichej doline, je presun lykožrútovej kalamity aj do liptovskej časti Tatier, kde vetrová kalamita nebola. Podľa Líšku sa v súčasnosti napĺňa najpesimistickejší scenár vývoja lykožrútovej kalamity. priaznivé nás nečaká, uviedol P. Líška.


Podľa lesníkov sa už premeškali všetky termíny na vykonanie opatrení, ktoré by pomohli spomaliť alebo zastaviť lykožrútovú kalamitu. Efektívne opatrenia sa dali robiť ešte v rokoch 2005 a 2006. už nepomôže ani klasická metóda. Chémiu tu nechceme aplikovať a myslím si, že ani by nám nepomohla, dodal P. Líška.

SITA